Kto seje vietor v Afrike

Európa žne z Afriky to, čo si zasiala. Od kolonializmu cez novodobé drancovanie jej bohatstva až po vývoz západnej demokracie. V Líbyi pomohla rozvrátiť hrádzu postavenú plukovníkom Muammarom Kaddáfím proti migrantom zo subsaharskej Afriky.

13.06.2015 12:00
debata (49)

Proti kvótam utečencov z vojnovej Sýrie a Iraku a z afrických štátov rozvrátených ozbrojenými konfliktmi sa zdvihla cunami odporu. Pre europoslankyňu Moniku Smolkovú kvóty, v prospech ktorých v Európskom parlamente zdvihla ruku, nie sú riešením. Dôležitá je humanitárna pomoc pre migrantov v ich pôvodnej krajine a odstránenie vojnových konfliktov. A dodajme – i koniec koristníckej politiky voči domovským štátom migrantov.

Pred niekoľkými dňami prebehlo v Kapskom Meste 25. africké ekonomické fórum. Pred jeho začiatkom medzinárodná organizácia na boj proti chudobe a nespravodlivosti Oxfam publikovala štúdiu Afrika: vzostup pre niekoľkých. Jej hlavné posolstvo bolo „Afrika rastie, ale ruinujú ju nerovnosti a chudoba“.

Rokovania o obchode viac-menej stroskotali. Bohatá časť sveta nie je ochotná robiť tej chudobnejšej väčšie ústupky.

Pre mnohých z nás je Afrika čiernou skrinkou. Vieme o nej pramálo. Tento svetadiel ročne zaznamenáva päťpercentnú mieru rastu, no subsaharská časť patrí medzi najchudobnejšie regióny na zemeguli. V extrémnej biede tam žije 40 percent obyvateľov. Podľa analýzy Oxfamu šesť afrických krajín sa zaraďuje k desiatim štátom sveta s najväčšou mierou nerovnosti. Nemuselo by to tak byť, keby k biede neprikladali polená nekalé daňové praktiky nadnárodných korporácií.

Nekalé daňové praktiky

Nadnárodné korporácie, ktoré sídlia v renomovaných západných štátoch, tu praktizujú rozličné spôsoby, ako sa vyhnúť plateniu daní. V roku 2010 iba na tzv. transferových oceneniach vyviezli z Afriky 11 miliárd amerických dolárov. Hrozbami, že do štátu neprídu alebo z neho odídu, ak nezískajú daňové výhody, vydierajú tamojšie vlády. Daňové prázdniny v Sierre Leone napríklad odčerpávajú až 59 percent príjmov ročného štátneho rozpočtu. Daňová súťaž ku dnu nadobúda na čiernom kontinente hrozivejšie rozmery ako kdekoľvek inde. Vlády si nevedia rady ani s korporáciami, ktoré sa registrujú v daňových rajoch.

V marci Organizácia Spojených národov pre obchod a investície (UNCTAD) odhadla, že daňové úniky z rozvíjajúcich sa štátov sveta predstavujú ročne asi 100 miliárd USD. Pre Nigériu, ktorá je ekonomicky najsilnejším štátom Afriky, daňové a iné ilegálne finančné úniky predstavujú 12 percent hrubého domáceho produktu ročne. Únikmi sú postihované i iné krajiny. Prichádzajú o prostriedky, ktoré by potrebovali ako soľ na boj proti chorobám, na investície do vzdelania a poľnohospodárstva. Toto odvetvie zruinovalo monokultúrne hospodárenie ordinované zvonka, z ktorého bohatli zahraniční obchodníci.

Nekalé daňové praktiky používajú domáce a zahraničné korporácie i v štátoch OECD a Európskej únie. Pri Európskej komisii vzniklo napríklad Fórum pre transferové ocenenia a OECD prijala Akčný plán o erózii daňového základu a presúvaní ziskov.

Zatiaľ sa aj v rozvinutých štátoch nekalým daňovým praktikám darí vyhýbať iba s obmedzeným úspechom. Africké krajiny, ktorých daňové správy sú v porovnaní s európskymi iba začiatočníkmi, sú na tom omnoho horšie. Keby sa im podarilo znížiť daňovú medzeru o polovicu, mohli by ročne získať štyri percentá HDP. Afrika by sa stala najdynamickejším svetadielom na svete.

Sponzor bohatej Európy

Po necelých 15 rokoch organizuje OSN v etiópskej Addis Abebe v júli novú konferenciu o financovaní rozvoja. Počas tej predchádzajúcej v mexickom Monterrey sa hlavy štátov zhodli na tom, že na riešenie priepastných rozdielov medzi Severom a Juhom treba použiť tri nástroje: rozvojovú pomoc, priame zahraničné investície a vzájomne výhodné obchodné vzťahy. Štáty Severu prevzali na seba záväzok, že ročne budú na rozvojovú pomoc vyčleňovať 0,7 percenta HDP. Dodnes tento záväzok dodržiava iba Nórsko, Dánsko, Švédsko, Luxembursko a Veľká Británia. Kríza zabrzdila i priamu pomoc. Okrem toho niektoré štáty časť prostriedkov presunuli na boj proti klimatickým zmenám. Či sa v decembri tohto roku v Paríži na konferencii o klimatických zmenách dosiahne konsenzus na nových cieľoch po roku 2020, je otázne. Subsaharská Afrika, patriaca k tým teritóriám, ktoré klimatické zmeny najviac zasahujú, na výsledok netrpezlivo čaká.

Ani vzájomne výhodné obchodné vzťahy sa nepodarilo dosiahnuť. Rokovania o obchode známe ako Doha Round viac-menej stroskotali. I tu sa ukázalo, že bohatá časť sveta nie je ochotná robiť chudobnejšej časti väčšie ústupky.

Pre zahraničných investorov je Afrika najmä zdrojom obrovských ziskov. Paradoxne, bohatý svet transferom ziskov, splátkami úrokov, obchodnými transakciami ako i rôznymi nelegálnymi praktikami odčerpáva z Afriky viac, ako do nej viacerými kanálmi vkladá. Chudobná Afrika fakticky sponzoruje bohatú Európu.

© Autorské práva vyhradené

49 debata chyba
Viac na túto tému: #Afrika #utečenci #kvóty pre cudzincov #migranti