Nezamestnanosť sa udržiava na rovnakej úrovni, napriek tomu cenová hladina rastie. Je to horšie než akákoľvek kríza.
Ako poznamenal člen Ruskej akadémie vied (RAV) Abel Aganbian na Sanktpeterburskom medzinárodnom ekonomickom fóre, ktoré bolo minulý víkend, samotná kríza vytvára predpoklady na vystúpenie ekonomiky z daného stavu. Stagflácia však nevytvára také predpoklady a ani jeden štát sa z nej nedostal skôr ako za päť rokov.
Krajina potrebuje ambiciózne plány, bez nich je vývoj spojený s veľkými rizikami.
V roku 2014 sa situácia v Ruskej federácii zhoršila, začali sa prejavovať dôsledky sankcií, najmä odchodu finančného kapitálu z trhu a obmedzenia financovania niektorých podnikov. V tomto roku ekonomika prešla do stavu hlbokej recesie. Podľa dostupných štatistických údajov HDP sa v porovnaní s vlaňajškom zmenšil o päť percent. Klesá index priemyselnej výroby aj v stavebníctve, menej sa investuje, zredukoval sa vývoz i dovoz. Ukazovatele, ktorými sa meria blahobyt obyvateľstva, sa znížili viac ako počas krízy v rokoch 2008 a 2009.
Jedinou cestou prekonania recesie, stagnácie a stagflácie je prechod k investovaniu. Len necelých 1,5 percenta aktív komerčných bánk sa však nasmerovalo do investičných úverov. Podiel investičných úverov na celkovom množstve úverov v Rusku dosahuje deväť percent (v iných krajinách od 30 do 50 %). Preto je nevyhnutné vytvoriť stimuly pre rast ekonomiky. Programovým financovaním sa v Rusku zaoberá 280 programov, koncepcií, stratégií a úradov. Iba v roku 2014 parlament a iné inštitúcie schválili 25-tisíc noriem. Podľa diskutujúcich na fóre Rusku v tejto oblasti zjavne chýba celoštátna stratégia.
Bude o rok situácia horšia alebo lepšia? Riaditeľ Ekonomického ústavu RAV Ruslan Grinberg povedal, že ruská ekonomika je v kríze, ktorú si Rusi sami vymysleli. Zmenšilo sa totiž množstvo štátnych investícií. Prezident Sberbanky German Gref zase pripomenul, že ukazovatele budú ešte horšie, ale pokles bude miernejší. Podľa neho je najlepšie neuvažovať v daných kategóriách. Oveľa dôležitejšie je to, čo bude v krajine o päť či desať rokov, a týmto smerom by sa mali zamerať aktivity v budúcnosti.
Alexej Kudrin, niekdajší minister financií v súčasnosti pôsobiaci na Sankpeterburskej univerzite, sa dotkol aj politiky. Podporil myšlienku predčasných prezidentských volieb. Nový mandát dôvery zvolenému prezidentovi by umožnil uskutočniť radikálne ekonomické reformy. Podľa Kudrina na nálady v ekonomike bude vplývať to, či bude Rusko chápať svoju vlastnú stratégiu, teda to, kam kráča. Buď bude vytvárať svoj zvláštny model ekonomiky, alebo bude fungovať v rámci svetovej integrácie a prizná všeobecné ekonomické štandardy.
Akcent na úplne iný názor priniesol prvý podpredseda vlády RF Igor Šuvalov. Podľa neho ekonomika je na 90 percent psychológia. Najstrašnejšie je to, aby Rusko nespájalo svoje plány s minulosťou, ekonomika bude okolo nuly a budeme sa tomu tešiť. „To je zle!“ povedal Šuvalov a dodal, že lepšie bude, ak pochopíme, aké budú zdroje ekonomického rastu. Podľa neho je samozrejmé, že Rusko by sa malo dostať zo stavu recesie a začať sa stabilne rozvíjať.
Krajina potrebuje ambiciózne plány, bez nich je vývoj spojený s veľkými rizikami. Rast by sa mal spájať s vysokou kvalitou rastu. Ruská ekonomika môže byť sebestačná. Ekonómovia by mali menej diskutovať a viac spolupracovať, aby sa raz mohli pochváliť nielen živými diskusiami, ale aj úspešným modelom ekonomických reforiem.