Dlh, ktorý sa nedá odpísať

Všeobecne sa usudzuje, že štátny dlh je zlom. V eurozóne je naň kazajkou Pakt stability a rastu, fiškálna zmluva a národná legislatíva. Na Slovensku je ňou ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a zákonom ustanovený strážny pes: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

28.06.2015 18:00
debata (23)

Eurozóna a jej orgány ignorujú súkromný dlh. Zasahovať do súkromného sektora je „proti logike voľného trhu“. Rastu súkromného dlhu sa iba prizerajú. Nepoučili sa. Najväčšiu krízu po druhej svetovej vojne pritom nespôsobil štátny, ale súkromný dlh. Krízu v Írsku, Španielsku, Portugalsku – v týchto dobrých žiakoch Paktu stability a rastu – takisto nenaštartoval štátny, ale súkromný dlh.

Prekonateľné zlo

Aj v najprudérnejších členských krajinách Európskej únie, v ktorých štátny dlh nedosahuje ani hranicu určenú Maastrichtskými kritériami (Švédsko, Dánsko a Fínsko), je rizikom dlh súkromného sektora. Dosahuje závratnú úroveň: troj- až päťnásobok toho verejného. Ak ho nebudú dlžníci schopní splácať, história sa môže zopakovať. Zachraňovať ohrozené banky bude opäť štát na úkor rastu štátneho dlhu.

Dlh vyjadrený v peniazoch nie je napriek atmosfére strachu, ktorá sa okolo neho vytvára, neprekonateľným zlom. Ak sa tlakom veriteľa na dlžníka nechcú dosiahnuť iné zámery, teda ak je vôľa, môže sa reštrukturalizovať a môže sa aj odpísať. Inštitúty ako Parížsky klub vládnych veriteľov a Londýnsky klub súkromných veriteľov majú s tým skúsenosti už desiatky rokov.

Ani grécka „sekera“ by nemala byť zámienkou na diskreditovanie demokraticky zvolenej vlády. Tým viac, že za ňu už Gréci zaplatili vlastnou kožou. Stačilo by podmienky na jeho splácanie postaviť tak, aby bol vlk sýty, aj ovca celá.

Sociálny a voči prírode

Sú však dlhy, ktoré sa nedajú splatiť, reštrukturalizovať ani odpísať. A o ktorých nerozhodujú veritelia, ale paradoxne dlžníci. Žiaľ, dnešní lídri G7, respektíve G8, hľadajú riešenia ich dôsledkov, a nie príčiny.

Ide o dva druhy dlhov: sociálny a ekologický. Musel o nich prehovoriť pápež František. O sociálnom dlhu bohatých voči chudobným a vyspelých štátov voči zaostalým sa nevyjadril prvý raz. Po prvýkrát začal hovoriť o ekologickom. Okrem advokáta chudobných dostane možno i prezývku „zelený pápež“.

Sociálny dlh je výsledkom roztvárajúcich sa nožníc v príjmoch a bohatstve. Z koláča, ktorý narástol a rastie, si ukrajuje horných desať percent také kusisko, že pre zvyšných zostáva iba na aké-také prežitie. Dlh voči týmto deväťdesiatim percentám sa už nedá splatiť. Dalo by sa zastaviť iba jeho narastanie. Bohatým dlžníkom to, pravda, nepríde ani na um. Je pre nich pohodlnejšie argumentovať, že za chudobu si môže každý sám.

Chudobní veritelia svoj dlh nedokážu vymôcť. Darmo na to upozorňuje OXFAM – medzinárodná organizácia proti chudobe, alebo nedávny bestseller Thomasa Pikettyho Kapitál v 21. storočí. „Trh nemôže garantovať ľudský rozvoj a sociálnu inklúziu,“ opakuje hlava katolíckej cirkvi.

Apeluje preto na politikov a jednotlivcov, ktorí zo spoločnosti neprimerane ťažia. Uspeje? Dlh voči prírode je dlhom voči budúcim generáciám. Pýta sa: „Aký svet chceme zanechať pre tých, čo prídu po nás, deťom, ktoré práve vyrastajú?“ Františkova druhá encyklika sa preto týka „starostlivosti o náš spoločný dom“ a dlhu, ktorý sa už dnes nedá odpísať: klimatické zmeny, znečistená príroda, ohrozená biodiverzita, vydrancované prírodné zdroje, ktoré sa nikdy neobnovia.

Nehas, čo ťa nepáli?

Ešte ani encyklika neuzrela svetlo sveta, už vyprovokovala nepriateľské reakcie. Unikli z nej totiž informácie o kritike nadmerného užívania fosílnych palív. Napadli ju za to dvaja americkí uchádzači o prezidentský post Jeb Bush a Rick Santorum. Každý svojimi slovami jej autorovi odkázal to isté: „Pápež si má robiť svoju prácu a my si budeme robiť svoju.“ Uhoľní, ropní i plynárenskí magnáti budú asi patriť medzi štedrých prispievateľov na volebnú kampaň republikánskych uchádzačov o najvyšší úrad…

Pápež však zdôrazňuje, že otepľovanie, ktoré spôsobuje nadmerná spotreba niekoľkých bohatých štátov, má dôsledky na najchudobnejšie časti sveta. Preto tej bohatej adresuje: „Zaplaťte svoj dlh chudobným štátom!" Prírodné prostredie je podľa neho „verejný statok“, „niečo, čo nemôže byť privatizovateľné alebo určené na využívanie iba niekoľkými na úkor všetkých ostatných“.

Encyklika Laudato Si je určená veriacim i neveriacim. Môžeme si o niektorých jej názoroch myslieť svoje, ale nemôžeme jej uprieť, že bije na poplach hádam už v hodine dvanástej. Opakovane poukazuje na to, čo sa nik z lídrov sveta neodváži povedať: „Náš ekonomický systém je štrukturálne zvrhlý, umožňuje bohatým vykorisťovať chudobných a robí zo zeme obrovskú kopu špiny.“

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #eurozóna