Gréci sa môžu zľaknúť zmeny

Svetové trhy ešte minulý piatok verili, že víkendové rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi prinesú dohodu. Premiér Alexis Tsipras však všetkých prekvapil vyhlásením referenda, ktoré neskôr schválil aj parlament. Zotrvanie Grécka v eurozóne je tak vo hviezdach. Otázka, či tam vôbec patrí, je vzhľadom aj na súčasné dianie čoraz jasnejšia. Už len málokto totiž pochybuje, že bankrot a Grexit by boli pre krajinu z dlhodobého hľadiska prínosom.

03.07.2015 08:00
debata (1)

O tom však stále nie je presvedčená Európska únia, ktorá obhajuje najmä vlastné záujmy. To platilo v roku 2010 a platí to aj teraz. Napriek všadeprítomnému gréckemu „OXI“ (nie) existuje veľká šanca, že volič sa v nedeľnom referende o ďalších úsporných opatreniach v krajine vyberie opatrnou cestou a bude hlasovať za zachovania status quo. Nebude riskovať zmenu, ktorá môže byť z krátkodobého hľadiska veľmi bolestivá.

Do nôh sa nestrieľa

Ľavicová strana Syriza získala v januárových voľbách demokratický mandát na ukončenie tvrdých opatrení z Bruselu a zastavenie sociálne deštruktívnej politiky šetrenia. Prečo teda referendum, a keď už, prečo až teraz? Tsipras mal takmer pol roka na splnenie svojich sľubov, namiesto toho podľa EÚ len „strácal čas“. Pochopiteľne, žiaden politik sa nestrelí do nohy, takže rokovania sú strategickou a racionálnou cestou. Rovnako to je aj v prípade vypísania referenda na 5. júla.

Argentínsky ekonóm Eduardo Borensztein a jeho taliansky kolega Ugo Panizza v štúdii The Cost of Sovereign Default (Náklady na štátny bankrot, 2009) presvedčivo argumentujú, že štátny bankrot sa historicky veľmi často spája so zmenou vlády ešte v rovnakom roku alebo do roka od bankrotu. Tsipras a jeho strana sú si tohto vedomí, najmä keď väčšina Grékov je za ponechanie eura. Premiér sa tak vypísaním referenda usiluje o zachovanie svojej tváre a predovšetkým vládnej stoličky.

Súčasná doba vysokej miery neistoty a krehkosti ekonomiky tlačí voličov naprieč západným svetom ku konzervatívnym rozhodnutiam.

Nezaplatenie splátky Medzinárodnému menovému fondu však poslalo loptu na stranu MMF a EÚ, ktoré rozhodnú, či sa krajina pod Olympom ocitne pre svoj dlh v bankrote. Ak áno, tak na základe tzv. cross default klauzuly by únia mala právo (nie povinnosť) žiadať o urýchlené splatenie všetkých gréckych záväzkov voči EFSF (eurovalu), čo by takmer s určitosťou znamenalo bankrot štátu. Do nohy sa však nechce streliť ani EÚ, ktorá by tým ohrozila budúcnosť eura aj svoju víziu čoraz väčšej integrácie Európy. Preto únia a veritelia zrejme počkajú, ako sa skončí referendum, a kým sa tak stane, nie sú ochotní rokovať.

Ak sa inštitúcie (MMF, Európska centrálna banka a Európska komisia) rozhodnú, že pre oneskorenú splátku Grécko zbankrotuje, Tsipras získa politické eso. Z dôsledkov tohto kroku bude môcť viniť práve spomínané inštitúcie. Svojim voličom dal už aj nepriame ultimátum. Naznačil, že ak väčšina v referende bude krúžkovať „áno“, podá demisiu. Včera to potvrdil aj minister financií Jannis Varoufakis.

Protieurópske nálady

Súčasná doba vysokej miery neistoty a krehkosti ekonomiky tlačí voličov naprieč západným svetom smerom ku konzervatívnym rozhodnutiam. Nárast protieurópskych nálad, popularity ultraľavicových a radikálnych pravicových strán či všeobecne revolučnejších názorov je nesporný. Preto sa presun tradičných strán smerom k stredu politického spektra dá pochopiť.

Transformácia týchto nálad do politických hlasov je však už niečo ťažšie a rozhodovanie Grékov veľmi ovplyvní strach. Škótsky volič dal vlani v septembri v referende o nezávislosti krajiny od Veľkej Británie jasne najavo svoj strach z drastickej zmeny. Hoci trochu temperamentnejší a najmä zúfalejší Gréci si v januári tohto roka zvolili na čelo krajiny radikálnu Syrizu, prvotné dôsledky drastických opatrení sa pomaly začínajú prejavovať. To sa pretavuje i do zmeny názorov voličov.

Podľa prieskumov verejnej mienky sa nedávno až 57 percent opýtaných hlásilo za voľbu neprijať podmienky veriteľov a hlasovať v referende „nie", pričom len 30 percent bolo podľa novín Efimerida ton Syntakton za „áno". Prieskum tohto denníka po zavedení kapitálových kontrol však ukázal, že „nie“ by krúžkovalo už iba 46 a „áno“ 37 percent. „Nie“ stále vedie, ale už o podstatne menej, pričom nálada Grékov sa môže ešte zhoršiť a obavy z bankrotu zväčšiť.

Nepríjemnosti z bankrotu, ktoré sčasti môžu Gréci okúsiť už tento týždeň v podobe kapitálových kontrol, spolu s popularitou eura medzi obyvateľmi len pridáva na pravdepodobnosti, že aj Gréci si v referende vyberú opatrnejšie grécke „NAI,“ teda áno. A to hlavne po tom, čo EÚ pohrozila, že grécke „nie“ v referende bude znamenať aj nie pre euro.

Do nedele je ešte ďaleko a možných scenárov je veľa. V stredu sa pritom zdalo, že Tsipras po menších úpravách, ktorými si bude chcieť u voličov zachovať tvár, pristúpi na požiadavky veriteľov a zruší referendum. Európski lídri však tiež vedia hrať vysokú hru a boli proti. V každom prípade, ak sa referendum uskutoční, strach bude hrať veľkú rolu.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #Grécko