Stále máme vraj päť kandidátov. Napriek tomu, že aj jeden z tých, ktorí vzali späť svoju sťažnosť, vyhlásil, že rozhodnutie hlavy štátu je právoplatné a on sa necíti byť kandidátom.
Aby sa k takémuto naozaj osihotenému názoru dalo dospieť, na postavenie všetkých piatich treba vraj použiť nález, ktorým sa tri rozhodnutia prezidenta o nevymenovaní zrušili. A predtým by mala hlava štátu autoremedúrou zrušiť rozhodnutia o nevymenovaní dvoch kandidátov, ktorí rezignovali na ochranu pred Ústavným súdom.
Ak tzv. zdravý rozum má upravovať výroky Ústavného súdu, tak to je skutočné chytráctvo. Veď taký zdravý rozum vysvetlí všetko.
Neviem o prípade, v ktorom by sa nález v jednej veci vzťahoval na inú vec, hoci s rovnakým predmetom, ak sa táto vec skončila zastavením konania. Alebo nech ma niekto poučí a ukáže mi taký článok Ústavy SR, ktorý to umožňuje, prípadne ustanovenie zo zákona o Ústavnom súde. Rád sa, ak som niečo v našej ústave prehliadol, verejne ospravedlním. Rovnako by som sa dal poučiť, podľa akého jej článku by mohol prezident rušiť svoje vlastné rozhodnutia a prečo by tak vôbec mal konať.
Navyše, nález vo veci úspešných sťažovateľov trpí základnými pochybeniami. Ktoré odôvodnenie platí? To, ktoré bolo ústne vyhlásené, alebo to, ktoré bolo napísané? Aby sme predišli mudrlantom, rovno napíšeme, že podľa zákona o Ústavnom súde použijú sa na konanie pred Ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku. Podľa §¤172 ods.¤1 Trestného poriadku: „Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený.“
Ak také pravidlo platí pre rozsudky okresného alebo krajského súdu, tak o to viac musí platiť pre rozhodovanie najvplyvnejšieho súdu v krajine. Táto zásada jednoducho platí pre všetky súdy a má aj zákonné vyjadrenie, v Českej republike dokonca i v Občianskom súdnom poriadku. Prečo zdôrazňujeme problém odôvodnenia? Podľa ústne vyhlásených dôvodov prezident môže použiť výklad vo veci Jozef Čentéš, podľa písomného odôvodnenia tento výklad sa nesmie pri ne/vymenovaní sudcov Ústavného súdu použiť. Ak by prezident aj chcel znovu konať a rozhodnúť, tak je veľký rozdiel, či je oprávnený a povinný použiť výklad "Čentéš”, alebo tak urobiť nemôže. Verím, že taký rozdiel ľahko pochopí každý čitateľ.
Ešte donedávna som bol presvedčený, že aj Ústavný súd môže konať iba na základe Ústavy¤SR, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. A preto musí používať výroky, ktoré upravuje ústava a zákon o Ústavnom súde.
Zdá sa, že k tomuto pravidlu pribudol aj zdravý rozum. Jeho použitie vraj môže preklenúť problém toho, že senát Ústavného súdu použil výrok, ktorý nie je v ústave ani v zákone o Ústavnom súde. A prečo? Lebo vraj taký výrok už akceptovali iné súdy, ktorým Ústavný súd zrušil rozhodnutia. Nuž, to mi je argument! Z neznalosti zákona o Ústavnom súde vyrobiť právne pravidlo.
Dôvodiť zdravým rozumom tam, kde má platiť výlučne ústava, je najnebezpečnejší úsudok, ktorý som v ságe nevymenovaných kandidátov čítal. A preto na záver len toľko: Ak tzv. zdravý rozum má upravovať výroky Ústavného súdu, tak to je skutočné chytráctvo. Veď „zdravý rozum“ vysvetlí všetko. Aj pošliapanie ústavy, ku ktorému došlo rozdielnym odôvodnením a neexistujúcim výrokom nálezu, ktorým väčšina senátu Ústavného súdu zrušila rozhodnutia prezidenta o nevymenovaní troch kandidátov za sudcov.