Dostane Portoriko USA na kolená?

Malý ostrov v Karibiku, o ktorom sa veľa nedozviete. Táto bývalá španielska kolónia, teraz „slobodný a pridružený štát USA“, je však pre Spojené štáty podobnou hrozbou ako Tsiprasovo Grécko pre Európu.

10.07.2015 08:00
debata (16)

Portoriko, španielsky Puerto Rico, znamená v preklade bohatý prístav. Spomienka na staré zlaté časy, ktoré sa už možno nikdy nevrátia. Určite nie z pohľadu materiálneho bohatstva. Guvernér ostrova Alejandro Padilla minulý týždeň vyhlásil, že dlh vo výške 73 miliárd dolárov „nie je splatiteľný“. Poradca, ktorého vláda najala, aby jej pomohol dať finančnú situáciu do poriadku, tvrdí, že Portoriko je nesolventné a čoskoro mu dôjde hotovosť.

Nejde o zveličovanie, situácia je naozaj závažná. Priemerný dlh na jedného obyvateľa je až 50-násobne vyšší ako má priemerný Američan. A nedá sa povedať, že by Američania boli vzorom, pokiaľ ide o úsporné a zodpovedné hospodárenie s peniazmi.

Grécko aj Portoriko viac ako obviňovanie z nezodpovednosti a zvonka riadenú elimináciu demokracie pod záštitou tzv. ozdravných opatrení potrebujú skutočnú pomoc.

Všetky nesplatené záväzky majú Portoričania voči Spojeným štátom. Niektorí analytici sa dokonca obávajú, že akútna dlhová kríza bude znamenať pre jednu v najbohatších krajín planéty veľké finančné problémy. Výrok „ak si požičiate milión, máte problém, ale ak si požičiate sto miliónov, problém má banka“ zrejme nebude ďaleko od pravdy.

Portoriko dnes nie náhodou prezývajú americkým Gréckom. Viac ako 40 percent populácie žije v chudobe, nezamestnanosť presahuje 12 percent, ekonomika sa v recesii ocitla už v roku 2006. Napriek alebo práve vďaka tomu Portoriko hromadilo viac a viac dlhov, pretože to je jediný recept, ako sa vyrovnať s rastúcim dlhom.

Ako je možné, že sa obrovský dlh „rieši“ ďalším zadlžovaním? Stačí sledovať dianie v Európe a v celom rozvinutom svete. Nielen za posledné obdobie, ale za posledných vyše 40 rokov. Filozofia, že dlh je nástroj, pomocou ktorého v budúcnosti vytvoríme viac bohatstva, je mantrou súčasných ekonómov, finančných poradcov, expertov na „kreatívne účtovníctvo“ takmer všetkých vlád.

Stručne povedané, budúcnosť už nie je to, čo bývala. Minulosťou v tomto prípade máme na mysli explozívny rast produktivity a produkcie vďaka priemyselnej revolúcii. Treba sa zmieriť s myšlienkou, že finančné nástroje, ktoré sme si zvykli za ten čas používať, dnes už osoh neprinášajú.

Tak ako Grécko aj Portoriko viac ako obviňovanie z nezodpovednosti a zvonka riadenú elimináciu demokracie pod záštitou „ozdravných“ opatrení potrebujú skutočnú pomoc. Nie v podobe hromadenia ďalšieho dlhu, privatizácie a rozpredávania pod cenu. Keď už aj vždy optimisticky naladení ekonómovia Medzinárodného menového fondu tvrdia, že situácia je „skutočne hrozivá“, dozrel čas na to, aby sme sa zastavili.

Nemôžeme pokračovať v technokratickej mantre, podľa ktorej sa všetky dlhy musia splatiť. Navyše nie v situácii, keď to nie je matematicky možné a keď takéto „riešenie“ prispieva ku zbedačovaniu nielen ľudí a rodín, ale celých krajín. S potenciálom eskalácie extrémizmu a nenapraviteľnej sociálnej polarizácie.

Veriteľ nie je nezraniteľný. Požičiavanie peňazí je obchod ako každý iný. Veriteľ sa vystavuje riziku nesplatenia, ktoré mu kompenzuje výška úrokov. Ak dlžník sklame a dlhy nesplatí, banka môže urobiť prakticky len jedno: už mu v budúcnosti nepožičia. Nemá právo ho však uvrhnúť do finančného otroctva.

Ak je Portoriko hrozbou pre USA, je to síce chyba aj malého Portorika, ale najmä veľkých Spojených štátov, ktoré to pripustili. Podobne to platí pre Grécko. Ak Alexis Tsipras teraz predstavuje nebezpečenstvo pre jednotnú Európu, nie je to iba chyba Grécka, ale celej Európy.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Portoriko