Tie podľa úspechu využitia môžu, no nemusia zlepšiť situáciu v začlenení týchto rodín. V prípade, že ich využitie nebude efektívne, výrazne sa zhorší už i tak negatívna verejná mienka voči Rómom. Bude to znamenať nielen premárnenie šancí a európskych peňazí, ale aj výrazné prehĺbenie napätia medzi majoritou a Rómami.
K čerpaniu z eurofondov dôjde v rámci operačného programu Ľudské zdroje na základe dvoch prioritných osí: Integrácia chudobných rómskych komunít v objeme 163,5 milióna eur a Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných Rómov – 286,6 milióna.
Ešte je stále čas opraviť chyby a zlepšiť návrh čerpania finančných prostriedkov pre marginalizované rómske komunity.
Prvá, prioritná os sa zrealizuje vo vybraných 150 obciach iba prostredníctvom národných projektov vo forme tzv. take away balíka, za ktorým sa skrývajú činnosti ako terénna sociálna práca, zdravotní asistenti či predprimárne vzdelávanie a legalizácia pozemkov. Ťažko sa dá pochopiť použitie tohto balíčka pre 150 obcí. Sotva všetky potrebujú rovnaké sociálne služby bez toho, že by niektorá z nich neuprednostnila iný program.
Na webovej stránke Ministerstva vnútra SR zverejnili aj zoznam obcí, ktoré budú preferované počas celého obdobia. Index segregácie alebo určenie pásma tzv. podrozvinutosti budia dojem exaktnosti, ale opak je pravdou. Pri stanovení sa vychádzalo z hypotézy, že čím je väčšia priemerná veľkosť domácnosti v osídlení, tým musí byť horšia sociálna a ekonomická situácia rodín. Ide však o mylnú hypotézu, pretože nezohľadňuje iné charakteristiky.
Zdôvodnenie metodológie nie je dostatočné a chýba samotný výpočet. A tak nie je možné určiť, na základe čoho sa zoznam obcí zostavil. Je na škodu veci, že príprave navrhovaného riešenia a tvorbe zoznamu nepredchádzala verejná diskusia s odborníkmi, mimovládnymi organizáciami, ale napríklad aj so Združením miest a obcí Slovenska.
Pritom je zvláštne, že v preferovanom zozname chýba Lomnička, Jurské, Vrbnica, Rimavská Seč či Moldava nad Bodvou. Kombináciou viacerých kritérií podchytených v Atlase rómskych komunít z roku 2013 sa dal získať reálnejší a opodstatnenejší zoznam. Navrhnuté a schválené postupy nereflektujú rozdielnosti jednotlivých obcí a osád. Rómovia u nás netvoria homogénnu skupinu, v rozličných mestách a obciach žijú v rôznych podmienkach, s rozmanitou lokálnou históriou a mierou začlenenia.
Vzhľadom na to, že situácia v rómskych komunitách je rôznorodá, zúženie implementácie iba na národné projekty sa môže ukázať ako krátkozraké. Namiesto skvalitnenia administrácie tzv. opytovo-orientovaných projektov sa budú uskutočňovať národné projekty, ktoré neumožnia vytvárať priestor pre inovatívne prístupy a nebudú zohľadňovať lokálne špecifiká.
Je pravdou, že aj ďalšie operačné programy poskytnú možnosti čerpania finančných prostriedkov pre obce a mestá, a hádam cieľovou skupinou budú aj príslušníci chudobných rómskych komunít a ich potreby. Doterajšia prax a prevažne rezervovaný až podozrievavý postoj väčšinovej spoločnosti voči rómskej menšine vyvoláva oprávnené obavy, či sa tieto možnosti reálne využijú.
Poruke bude vždy ľahko obhájiteľná výhovorka na špeciálne zriadené spomínané dve operačné osi. Operačný program je síce schválený, no k čerpaniu finančných prostriedkov zatiaľ nedošlo. Ešte je stále čas opraviť chyby a zlepšiť návrh čerpania finančných prostriedkov pre marginalizované rómske komunity v rokoch 2014 až 2020.