Prečo zlyhávajú trhy

Ak sa bojíte matematiky a máte pocit, že ekonómia je jej súčasťou, zároveň prestávate veriť donedávna nesmrteľným poučkám o neomylných trhoch, potom je kniha Jak selhávají trhy od Johna Cassidyho určená pre vás. Novinár zo slávneho amerického časopisu The New Yorker prístupným štýlom približuje spôsoby, akými trhy zlyhávajú a ako tieto zlyhania ústia do kríz.

07.08.2015 13:00
debata

Knihu rozdelili na tri časti. V prvej prezentuje tzv. utopickú ekonómiu, ktorá sa začína Adamom Smithom. Jeho neviditeľnú ruku nachádza v dielach Smithovych nasledovníkoch až po novú klasickú ekonómiu a Alana Greenspana. V druhej časti sa venuje tzv. ekonómii založenej na realite. Tá je omnoho bohatšia a v mnohom vychádza zo psychológie. Ukazuje trhové zlyhania spôsobené tým, že trh prostredníctvom cien vysiela nesprávne signály. Tretia časť ukazuje, ako trhové zlyhania prispeli v roku 2007 ku vzniku hospodárskej krízy.

Autor zmieňuje základné príklady nedokonalosti trhov, akými sú globálna klimatická zmena, nedostatok informácií pri kúpe ojazdeného auta či neopatrné správanie poistencov. Väčšinou sa však jeho príklady týkajú investovania. Kľúčovým konceptom je preňho racionálna iracionalita.

Hoci konkurenčné trhy niekedy fungujú dobre, v iných prípadoch vedie racionálne správanie ľudí na trhu k iracionálnym výsledkom. Dobre to ilustruje príklad mexického prisťahovalca, ktorý si chce kúpiť dom v Kalifornii. Vzhľadom na rastúce ceny nehnuteľností a lacné hypotéky si zoberie priveľkú pôžičku. Bankový úradník je platený za počet zmlúv, ktoré uzavrie. Preto je preňho lepšie veriť klientovi, aj keď nadhodnotí svoj príjem. Samotná banka takisto nemá potrebu skúmať jeho schopnosť splácať hypotéku, pretože ju veľmi rýchlo predá firmám na Wall Streete.

Tu sa hypotéky spájajú, aby sa rozložilo riziko, že nebudú splatené. Ak aj niekto tú svoju nesplatí, ostatní dlžníci splácať budú a výnosy teda zásadne neutrpia. Toľko teória. Na hodnotenie sú ešte hodnotiace agentúry. Tie však medzi sebou bojovali o to, aby si u nich predavači hypoték z Wall Streetu analýzy objednali. Správali sa teda racionálne, ak dávali týmto zmesiam hypoték dobré hodnotenia.

Súčasťou problému bol aj systém odmeňovania. Maklérom sa oplatilo riskovať. V prípade úspechu dostali obrovské prémie. Ak o investované peniaze prišli, nemuseli nič platiť a stratu niesli akcionári. Odmeňovanie prostredníctvom podielu vo firme neviedlo k obozretnejšiemu správaniu. Naopak, prispelo k riskantnému investovaniu práve pre spôsob, akým firma dovtedy zvyšovala svoje zisky. Ten sa totiž vyplácal.

Šéfovia na Wall Streete sú zároveň motivovaní, aby nasledovali úspešné stratégie svojich kolegov. Ak tí začnú nakupovať nekvalitné hypotéky, ktoré nesú zisky, je racionálne ich napodobiť. Dôsledok? Stádovité správanie, ktoré vyháňa ceny nahor a ešte viac prispieva k nakupovaniu hypoték.

Napokon pomoc štátu bankám vedie k morálnemu hazardu. Prečo by sa mali bankári správať inak, ak im štát, na ktorý majú prostredníctvom svojich darov na volebné kampane silný vplyv, aj tak vždy podá pomocnú ruku?

Hoci treba Cassidyho knihu čitateľom rozhodne odporučiť, zároveň je vhodné zmieniť sa, že sa venuje v prvom rade ekonómii. Zaoberá sa síce aj negatívnymi dosahmi produkcie na životné prostredie, ale v tomto ohľade nie je radikálna. Použitie príkladu Hardingovej tragédie občiny, ktorého mnohí oprávnene kritizovali, ukazuje limity inak užitočnej publikácie.

Samotné riešenia v podobe regulácie, ktoré Cassidy ponúka, nie sú nijako radikálne, ale sú plne v súlade so súčasným kapitalistickým systémom. Či sprísnenie finančného dohľadu pomôže vyriešiť mnohé ďalšie závažné spoločenské a environmentálne problémy, ostáva otázne.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #trhy #bankári