Nestačí len mechanizmus

Po prvýkrát vo svojej histórii čelí Európa masovému prílevu utečencov z krajín mimo regiónu. Spoločný európsky azylový systém nebol vytvorený tak, aby dokázal riešiť taký veľký počet imigrantov.

12.09.2015 15:00
debata (2)

Dublinská dohoda, ktorá prenáša hlavné bremeno zodpovednosti na pohraničné štáty, ako sú Grécko, Taliansko alebo Maďarsko, vedie k zásadnej nespravodlivosti. Dnes v rozdelenej Európskej únii panuje konsenzus iba v tom, že súčasný stav je neudržateľný.

Európska únia potrebuje viac ako len mechanizmus, ktorým by sa rozdeľovala záťaž utečencov. Širšie globálne uvažovanie a konanie môže vyriešiť aj politický problém.

Európa preto stojí pred výzvou vytvoriť novú dohodu o prerozdelení zodpovednosti. Plán predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera sa k tomu blíži. Kvóty pre prerozdelenie 160-tisíc utečencov v členských štátoch Európskej únie sú pozitívne, pretože predstavujú odklon od unilateralizmu, ktorý charakterizuje súčasné riešenie.

Systém kvót však sám osebe problém nevyrieši, lebo budeme čeliť praktickým problémom. Môžu byť tranzitné centrá pre spracovanie žiadostí o azyl zriadené v krajinách, ako je Grécko a Taliansko? Budú v nich rešpektovať ľudské práva? Čo by v Európe s relatívne priepustnými hranicami zabránilo utečencom cestovať do destinácie, ktorú si vybrali? Ak by sa aj schválili, uskutočnia sa?

Je toho viac. Európa potrebuje komplexnú a globálnu utečeneckú politiku vo všeobecnosti a osobitne pre sýrsku krízu. Tá má tiež zahrnúť vonkajší rozmer. Utečenecká kríza je celosvetový problém, a to si tiež vyžaduje účasť Európanov na spolupráci mimo starého kontinentu.

Po prvé, Európska únia sa musí zapojiť do podpory utečencov v regiónoch, z ktorých prichádzajú. Na to je potrebné založiť fond rozvojovej pomoci, ktorý bude podporovať „prvé krajiny azylu“, ako je Turecko, Libanon a Jordánsko.

Táto pomoc by sa však nemala týkať iba jedla, oblečenia a prístreškov v táboroch, ale mala by umožniť, aby sa utečenci pre hostiteľské štáty stali príležitosťou na ich rozvoj. Takýto precedens už existuje. Na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia Európska únia založila rozvojový fond pre lepšiu integráciu utečencov v celej Strednej Amerike. Osoh z toho mali obe strany – utečenci aj hostiteľské oblasti, napríklad polostrov Yucatán v Mexiku.

Po druhé, Európa potrebuje nájsť spôsob, ako docieliť, aby putovanie utečencov bolo menej nebezpečné. Na ceste na náš kontinet tento rok zomrelo viac ako 2 600 ľudí – čo je výsledok našich politických rozhodnutí.

Humanitárne víza alebo špeciálne utečenecké cestovné doklady by tento problém mohli riešiť. Môžu sa prideliť emigrantom na veľvyslanectvách alebo v tranzitných bodoch v krajinách ich pôvodu. Pritom by sa umožnilo im cestovať bezpečne s tým, že by potom získali dočasnú ochranu v niektorom z európskych štátov.

Myšlienka vychádza z pojmu Nansenov pas, ktorý používala Liga národov v minulom storočí v medzivojnovom období, keď umožnila 450-tisíc utečencom, vrátane Asýrčanov, bezpečnú cestu do Európy. Európska únia potrebuje viac ako len mechanizmus, ktorým by sa prerozdeľovala záťaž. Širšie globálne uvažovanie a konanie môže vyriešiť aj politický problém.

Jej členské štáty, ako je Veľká Británia, Dánsko či Poľsko, sa zatiaľ odmietajú podieľať na Junckerovom pláne. Ak však existujú aj iné spôsoby, ako prispieť, môžu byť stále pripravené zapojiť sa do širšej európskej odpovede na nebývalú utečeneckú krízu.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #utečenci #migračná kríza