Utečenci a nepálska skúsenosť

Európska únia vznikla z krajín, ktoré viac-menej zvládajú vnútorné demokratické usporiadanie, no sama prežíva značný demokratický deficit.

30.09.2015 16:00
debata (5)

Jej inštitúcie žijú s výnimkou početne slabých euroskeptických poslancov bez opozície. Aj preto prinajmenšom tri roky spala a ako poloprebudená chaoticky, nekoordinovane a protirečivo čelí veľkej civilizačnej kríze. Reprezentanti demokraticky zvolení, hoci menšinou dospelej populácie, do Európskeho parlamentu automaticky nezaručujú svoju akcieschopnosť a kompetentnosť. Hlavnú hrozbu pre ináč peknú myšlienku mierovej a prosperujúcej integrácie nepredstavujú davy utečencov, ale spôsob, akým na ne reagujeme.

Unavené štruktúry únie

Ak chce významná politická inštitúcia ďalej úspešne fungovať, musí okrem každodenných starostí robiť diagnózu spoločnosti, prognózovať, vidieť varianty vývoja a podľa toho sa pripravovať. Uspokojení predstavitelia považovali problémy, ako napríklad zakrivenie banánu, za väčšie, ako to, čo sa už vtedy začalo diať na Blízkom východe a v severnej Afrike.

Ukazuje sa, že nielen vnútorný život, ale aj unavené štruktúry EÚ sú veľmi vzdialené od optima. Keď vládnuca elita v demokratickom štáte zanedbá symptómy vážnej krízy a nevie ju zvládnuť, podá demisiu. Umožní tak sklamaným občanom, aby v nových voľbách rozhodli, či riešenie narastajúceho problému nezveria iným. Európskych inštitúcií sa to akosi netýka.

Hriechy staré i nové sa snúbia s diletantizmom. Rany kolonializmu, ktorý odnaučil národy od vlastnej zodpovednosti za svoj osud a vychovávať si elity, nastolenie nerovnoprávnych hospodárskych vzťahov, ktoré rozdiely medzi severom a juhom iba prehlbovali, diletantské zásahy počas nového tisícročia, ako aj nepremyslené výzvy spôsobili, že narastajúci proces sa stal ťažko zvládnuteľným.

Dosiaľ úspešná kancelárka Angela Merkelová si protirečí. Pred časom označila multikulturalizmus za mŕtvy, a dnes masovo pozýva státisíce ľudí s odlišnou kultúrou do Nemecka a tým do celej Európy. Pomáhať si treba, najmä v zlých časoch, no problémy treba predovšetkým riešiť tam, kde vznikajú. Týka sa to rovnako stability tzv. moslimského sveta, ako aj starnutia európskeho obyvateľstva.

V strachu z neznámeho

Náš kontinent má ťažkú, krutú, no peknú tradíciu. Počas druhej svetovej vojny, keď to nešlo ináč, zdraví chlapi v rozkvete fyzických síl sa chopili zbraní a bránili vlasť aj humanistické hodnoty proti ešte väčšiemu fanatizmu, ako produkuje Islamský štát. Z existenčného marazmu sme sa dostali predovšetkým sami. Na to sme zabudli?

Kedysi ospevovaný Schengen nefunguje. Nik za to neberie zodpovednosť. Bežní Európania ani ich reprezentanti nevedia, aká je skladba a identita nových tvárí. Obavy nie sú vždy dobrým radcom, no strach z neznámeho, ako dokazoval nositeľ Nobelovej ceny z roku 1973 Konrád Lorenz, nevedie iba v živočíšnej ríši, ale aj v ľudskej spoločnosti k prirodzeným obranným reflexom, k radikalizácii a niekedy až k agresivite.

U nášho juhozápadného suseda, kde si nostalgickí nacionalisti aj po smrti Jörga Haidera udržujú voličské zázemie na juhu krajiny, získali cez uplynulý víkend v krajinských voľbách severne od Álp v Hornom Rakúsku vyše tridsať percent hlasov. Dva razy toľko ako minule.

V tolerantnom Švédsku, v ktorom sa etnicky orientované strany zriedkavo dostávajú do parlamentu, dosiahli vo viacerých letných prieskumoch prvenstvo. Nezvládnutý proces a prevažná nečinnosť vytvárajú napätie medzi štátmi s rozdielnym pohľadom a otvárajú staré i novšie rany na Balkáne.

Žijú z vlastnej práce

Časť moslimského sveta nie je jediná, ktorá sa ocitla v nezávideniahodnej situácii. Nepálci už pol roka bojujú s následkami zemetrasenia, ktoré zničilo tisíce ľudských osudov, domov, ciest, mostov a historických pamiatok. Život v tejto mladej himalájskej demokracii sa však nezastavil.

Vrchári prijali pomoc zo zahraničia – lekársku starostlivosť, stany, plachty a plechy na výstavbu improvizovaných obydlí, ale predovšetkým sami sa usilujú obnoviť to, čo sa obnoviť dá. Ako sme mali možnosť osobne sa presvedčiť, nežobrú, neplačú, nevykrikujú hystericky a nikoho neobviňujú z neľahkej situácie. Sú naučení žiť z vlastnej práce.

Od apríla prespávajú v improvizovaných chatrčiach, bez elektriny a dopravného spojenia. Od šiestej večer je v postihnutých dolinách tma ako v rohu. Ak ochorie dieťa, otca čaká dvojdňový pochod k prvému lekárovi cez rozbúrené rieky, z ktorých zmizli mosty.

Čo by Nepálci dali za to, aby mali podmienky ako v nemeckom utečeneckom tábore? Ale domovy neopúšťajú. Ženy ráno vypravia učesané a umyté deti do školy zbitej z plechov a do zotmenia pracujú na terasovitých políčkach. Chlapi stavajú nové domy. Všetci sa svorne pripravujú sa na zimu. V mnohom sú príkladom pre naše menšinové i väčšinové obyvateľstvo, pre sociálne hendikepovaných, ale aj pre finančne úspešných, pre Európanov či pre tých, ktorí si mylne myslia, že na európskom kontinente padajú do úst pečené holuby.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #utečenci #Nepál