Nielen Nemecko a Európa, ale dokonca celý svet sa zmenili v dôsledku zjednotenia spolkovej republiky aj prevzatia moci ženou, ktorá pochádza z bývalej NDR. Tieto dve udalostí sa však na rozdiel od zločinov nacistov, ktoré tiež znamenali koniec dovtedajšieho svetového poriadku, stali prejavom nádejí. Napriek tomu neprebiehali bez toho, aby už v prvej chvíli nevzbudzovali aj veľké obavy.
Ani štyridsaťpäť rokov po skončení druhej svetovej vojny zvlášť Európania veľmi nedôverovali Nemecku, že sa po svojom zväčšení stane mierumilovným partnerom. Keď po pätnástich rokoch po zjednotení prevzala Merkelová kancelársky úrad, existovali vážne pochybnosti, či si už naozaj stihla osvojiť všetky zásady západnej demokracie.
Hospodárska veľmoc Nemecko musí byť naďalej úspešná a musí konečne nájsť spoločnú reč aj so slabšími partnermi v EÚ.
Boli časy, keď sa vášnivo debatovalo o význame zjednotenia aj o politickej kariére kancelárky pre Nemecko a svet. Tohtoročné výročia prebiehajú pomerne ticho. Uskutoční sa slávnosť vo Frankfurte nad Mohanom, na ktorej sa zúčastní i Michail Gorbačov. Bývalé pochybnosti, či sa zväčšená spolková republika vydá správnym smerom, sa však rozplynuli. Zjednotené Nemecko aj politický úspech dnešnej kancelárky sa stali samozrejmosťou.
To sa odzrkadlí napríklad v zásadnom postoji Nemcov voči svojej krajine. Podľa Výskumného ústavu verejnej mienky v Allensbachu od roku 1990 nikdy nebola väčšia spokojnosť s rámcovými podmienkami spoločnosti ako teraz. Zjednotené Nemecko aj Merkelová sa vnímajú ako symboly predovšetkým hospodárskej sily. Napríklad iba menej ako päť percent ľudí sa bojí straty zamestnania.
Väčšina obyvateľov nemá záujem o výraznú zmenu mocenských pomerov. Je dosť takých, ktorým pre prevahu veľkej koalície v Berlíne chýba „živá demokracia“. Ale aj oni si nevedia predstaviť skutočnú alternatívu ku kancelárke. Pozície Angely Merkelovej sa teda zásadne nezhoršili.
Živší nezáujem o spoločenské zmeny či prejavy nudy v tomto smere však môžu byť niekedy nebezpečné, ako to vyplýva zo zániku bývalých civilizačných kultúr. V súčasnosti však môžu byť zdravé. Európania sú konfrontovaní množstvom výziev, ktoré dokážu zvládnuť iba spoločným úsilím. Teda je potrebné, aby sa tu vytvoril aspoň jeden stabilný priestor a Nemecko môže byť takým spoľahlivým prístavom pokoja.
Mali by sme si však uvedomiť dve veci. Hospodárska veľmoc Nemecko musí byť naďalej úspešná a Nemci musia konečne nájsť spoločnú reč aj so slabšími partnermi v Európskej únii. Nik nedokáže zaručiť sociálny mier na starom kontinente, ak jeho ekonomický motor prestane dávať impulzy. V prípade Volkswagenu vidíme, aké množstvo európskych ekonomík závisí od diania v nemeckých podnikoch. Okrem toho Nemecko v úlohe politického vodcu nebude vedieť splniť očakávanie sveta, pokiaľ si nevie zabezpečiť neobmedzenú dôveru európskych partnerov.
Na základe skúseností z doby nacizmu prijali Nemci myšlienku, že treba postupovať mimoriadne opatrne nielen na medzinárodnej úrovni. Nedávno to ešte interpretovali tak, že sa majú držať najmä mimo vojnových konfliktov. V súčasnosti to však čiastočne znamená, že prevezmú hlavnú zodpovednosť za prekonanie globálnych kríz.
V súvislosti s krízou v eurozóne a s utečeneckou vlnou sme videli, že určite treba ešte popracovať na spôsobe, ako vyjadrovať a následne presadiť svoje návrhy, aby sa nehovorilo o paralelách medzi Merkelovou a Hitlerom.
Svet si v priebehu posledných dvadsaťpäť rokov zvykol na umiernené a racionálne Nemecko. Bolo by škoda, keby svojím velikášstvom prehralo takú dobrú povesť.