Len ten, kto pozná realitu osád, dokáže si predstaviť, ako je limitovaný ich život. Dievčatá na rozdiel od chlapcov zriedkavejšie pokračujú v stredoškolskom vzdelávaní a iba 12,5 percenta rómskych žien má stredné alebo vyššie vzdelanie. V komunitách naďalej prevláda názor, že by sa mali starať o domácnosť, deti a manžela, byť poslušné, submisívne. Mladé ženy sa musia podriadiť mužovi, ale ak zostanú bývať v dome jeho rodičov, rozhodujúce slovo má svokra. Tradície, ktoré v majoritnej populácii poznáme z histórie, zostávajú v rómskych komunitách prítomné, ba v čase chudoby a nezamestnanosti sa ešte posilňujú.
Mnohé rómske ženy s veľkými prekážkami a niekedy aj bez podpory manžela študujú, aby svojim rodinám zabezpečili víziu lepšieho života.
Na jednej strane zomknutosť rodiny a spoločné hospodárenie širšieho príbuzenstva pomáhajú ľuďom z osád prežiť pri nedostatku prostriedkov, ale zároveň potláčajú individuálne potreby jednotlivcov. Pritom potreby a túžby žien z komunít zodpovedajú 21. storočiu. Chcú byť dobrými manželkami, ale zároveň potrebujú, aby sa ich názor bral na zreteľ, aby mohli študovať, pracovať, stretávať sa, starať sa o seba… Aby mohli byť rovnocenné.
To, čo je bežné aj v malej obci, nieto v meste – ísť si zacvičiť, je pre ženy v osadách niečo mimoriadne. Ženy z majority sa už nevenujú ručným prácam, tie v osadách vítajú možnosti stretávať sa a pracovať so zvyškami látok, papiera či nití. Z odpadových materiálov dokážu vyrobiť zaujímavé veci. Škoda, že pre ne nenájdu aj odbyt. Pozitívne je, že pri takýchto stretnutiach si vytvárajú priestor na rozhovory medzi sebou, vymieňanie si názorov a skúseností. Hoci sú viaceré témy v rómskom prostredí stále tabuizované, hovoriť o vzťahoch medzi mužom a ženou, o sexe alebo antikoncepcii sa jednoducho nepatrí.
Mnohé zo žien si až v strednom veku uvedomia, že bez vzdelania nemajú šance sa zamestnať. S veľkými prekážkami a niekedy aj bez podpory manžela študujú, aby svojim rodinám zabezpečili víziu lepšieho života. Ak sa aj zamestnajú, musia riešiť konflikt medzi prácou a rodinou. Je zriedkavé, aby nezamestnaní rómski muži prevzali domáce povinnosti či starostlivosť o deti v prípade, že si ich žena nájde robotu.
Podľa odhadov je všeobecne v našej spoločnosti každá piata žena vystavená domácemu násiliu. V rómskych komunitách je miera tolerancie k násiliu veľmi vysoká a predpokladá sa, že s nejakou formou násilia je konfrontované vyššie percento žien ako v majoritnej populácii. Ide o vážny problém, ktorý nateraz nemá riešenia. Žiaľ, násilie v rómskych komunitách ide naprieč vzdelanostnej štruktúre. Nevyhýba sa ani rodinám, kde sú ženy zamestnané často aj ako učiteľky, terénne sociálne pracovníčky či asistentky. Ženy radšej trpia, ako by o problémoch hovorili, lebo ešte stále v ich komunitách platí, že je lepšie byť nešťastne vydatá ako rozvedená. Nechať sa ponižovať, citovo vydierať, ale aj udrieť sa považuje za údel ženy. V takom prostredí vyrastajú deti, ktoré násilie v rodine môže poznačiť na celý život.
Vieme, že napomôcť sebarealizácii žien a vzoprieť sa tradíciám je zložitý proces. Na Slovensku v minulom storočí k tomu dopomohlo združovanie žien v spolkoch a spoločenských organizáciách. V rómskom prostredí sú zatiaľ zriedkavé. Ak však chceme, aby tam zmena nastala zdola, podpora ženského hnutia je viac ako potrebná.