Eutanázia ako ľudské právo?

Z ľudskoprávneho hľadiska je otázka eutanázie zložitejšia, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Tretí článok Všeobecnej deklarácie ľudských práv síce hovorí, že „každý má právo na život“ a žiaden relevantný ľudskoprávny dokument netvrdí, že človek má právo na eutanáziu, no de facto všetky sa zhodnú, že má právo na dôstojnosť.

09.10.2015 07:00
debata (27)

A práve to je kameň úrazu, pretože čím ďalej, tým viacej ľudí si nielenže myslí, ale aj tvrdí, že dôstojnosť pre dlhodobo trpiaceho človeka, ktorého vyliečenie nie je pravdepodobné, dokáže zabezpečiť iba eutanázia.

Nebolo by uznanie, že eutanázia je v niektorých prípadoch najhumánnejším riešením, iba logickým vyústením nášho, i ľudskoprávneho, vývoja, skutočným uznaním úcty k človeku?

Je teda právo na dôstojnosť v konflikte s právom na život? Nebola by to výnimka, koniec koncov právo na slobodu prejavu jedného je takmer vždy v konflikte s právami iného, napríklad na ochranu dobrého mena či súkromia. Podobne moje právo na slobodu pohybu je v „konflikte“ s vaším právom na osobné vlastníctvo. Iba niektoré ľudské práva sú absolútne, ako napr. ochrana pred mučením. Nie je možné „trocha“ mučiť v „odôvodnených“ prípadoch, také prípady jednoducho spoločnosť, ktorá si ctí a rešpektuje ľudské práva, nepozná. Rovnako ako otrokárstvo, obchod s ľuďmi alebo trest smrti.

Ak je trest smrti absolútnym porušením ľudských práv, ako by teda mohla byť prípustná eutanázia? Mnohí ľudia v rôznych krajinách hovoria, že tieto dve veci nemožno spájať a vonkoncom porovnávať. Základom eutanázie je dobrovoľné rozhodnutie samotného človeka a ak je život jeho právom (ako hovorí Článok 3 VDĽP), má právo ho aj ukončiť. Nikto iný, súd, štát či celá spoločnosť toto právo nemajú. Čo, samozrejme, odmietajú zástancovia trestu smrti.

Paradoxom je, že odporcovia eutanázie sú často zároveň zástancami trestu smrti, obzvlášť v USA, kde popravy dodnes vykonávajú. Na jednej strane tu teda máme tvrdenie, že ľudský život je posvätný a nemožno ho „svojvoľne“ ukončiť, teda že nám teda vlastne nepatrí. Na druhej strane, že spoločnosť toto právo má. Asi nebudem jediný, kto v tejto nelogickej argumentácii, najmä ultrakonzerva­tívnych náboženských fundamentalistov, vidí pokrytectvo, a nie úctu k hodnote ľudského života.

Na Slovensku však, našťastie, trest smrti nemáme. Ultrakonzervatívci to teda majú ľahšie, môžu bojovať za ochranu života zdanlivo konzekventne. Či už snahou obmedziť právo žien rozhodovať o svojom tele prostredníctvom zákazov interrupcií, či práve až hysterickým odporom proti eutanázii. Sú však takéto snahy úprimné? Je v centre ich uvažovania človek, alebo je to iba ideologický boj? Snaha o aplikovanie vlastnej abstraktnej predstavy o tom, ako by mali ľudia žiť a umierať, na všetkých? Neviem.

Viem však, že ľudským právom je nie len život a dôstojnosť, pojem, ktorý môžeme v skutku vykladať na mnoho spôsobov, ale aj adekvátna zdravotná starostlivosť. Otázku by sme si teda v roku 2015, keď lekárska veda dokáže oproti dobe, v ktorej vznikal koncept ľudských práv, takmer zázraky, mali položiť inak. Nie je eutanázia súčasťou adekvátnej medicínskej starostlivosti? Nie je možné argumentovať, že pacientovi s obrovskými bolesťami je nevyhnutné pomôcť, utrpeniu zabrániť, ak to nejde inak, jeho ukončením? Argument, že eutanázia je neprirodzený zásah do ľudského života a fungovania sveta je pravdivý, no rovnako pravdivé je konštatovanie, že akákoľvek operácia, čo i len antibiotiká sú takýmto umelým, ľudským zásahom. Nebolo by uznanie, že eutanázia je v niektorých prípadoch najhumánnejším riešením, iba logickým vyústením nášho, i ľudskoprávneho, vývoja, skutočným uznaním úcty k človeku?

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #eutanázia