Ako pri každom ohlásení nárastu minimálnej mzdy pravicoví ekonómovia vyjadrili obavy z nárastu nezamestnanosti a chudoby či zo zníženia slovenskej konkurencieschopnosti.
Najnovšie štatistické údaje, ktoré máme, sa týkajú rozhodnutia nemeckej vlády zaviesť od začiatku roku 2015 minimálnu hodinovú mzdu na úrovni osem a pol eura. Podobne ako na Slovensku aj v Nemecku niektorí ekonómovia strašili poklesom zamestnanosti. V skutočnosti tu však nezamestnanosť poklesla. A to dokonca o tri percentá rýchlejšie ako v tom istom období minulého roka. Zároveň zavedenie minimálnej mzdy viedlo k nahradeniu tzv. malých úväzkov za 400 eur mesačne plnohodnotným zamestnaním so sociálnym zabezpečením.
Zavedenie minimálnej mzdy v Nemecku viedlo k nárastu miezd o pol až jedno percento, na východe štátu mzdy medzi pracovníkmi s najnižšou úrovňou vzdelania o 6 až 9 percent.
Podľa Ronalda Janssena, ekonomického poradcu Európskej odborovej konfederácie, sa tým potvrdzujú varovania odborov, že flexibilita na pracovnom trhu nevytvára nové pracovné miesta, ale iba nahradzuje riadne miesta prekérnou, slabo platenou prácou.
Zavedenie minimálnej mzdy zároveň viedlo k nárastu nemeckých miezd o pol až jedno percento, pričom na východe spolkového štátu mzdy medzi pracovníkmi s najnižšou úrovňou vzdelania vzrástli o šesť až deväť percent, v reštauráciách o vyše dvanásť percent. U kvalifikovaných zamestnancov bol nárast tri percentá.
Janssen sa pasuje aj s argumentom, že pozitívne dosahy po zavedení minimálnej mzdy neboli dôsledkom tohto opatrenia, ale ich mal na svedomí hospodársky rast. Ukazuje, že v porovnateľnom období v roku 2014 bol rast nižší len o desatinu percenta, takže nemohol mať za následok také zásadné zmeny. Hoci tieto údaje prispejú k vyvracaniu mýtu o zákonitej škodlivosti zvyšovania minimálnej mzdy, vychádzajúceho z modelu neoklasickej ekonómie, ktorý nájdeme v drvivej väčšine ekonomických učebníc, treba mať na pamäti, že Slovensko nie je Nemecko. Odlišné hospodárske prostredie môže na rast minimálnej mzdy reagovať inak ako v Nemecku, najmä keď u nás sa minimálna mzda nezavádza, ale iba zvyšuje.
Úspech novej nemeckej verejnej politiky by mohol mať vplyv na slovenskú a svetovú diskusiu o minimálnej mzde. Tá je totiž učebnicovým príkladom významu ideológie v každodenných životoch zamestnancov s nízkymi platmi.
Podľa prieskumu takmer osem z desiatich ekonómov v roku 1992 súhlasilo alebo súhlasilo s výhradami, že minimálna mzda zvyšuje nezamestnanosť medzi nízkokvalifikovanými a mladými zamestnancami. Hoci z prieskumu nebolo jasné, čo presne „výhrady“ znamenali, zaujímavé je, že v roku 2003 poklesol počet tých, čo súhlasili bez výhrad z 57 na 46 percent, počet tých, ktorí súhlasili s výhradami, stúpol z 22 na 28 percent a tých, čo nesúhlasili, z 21 na 27 percent. Rod Hill a Tony Myatt, profesori na univerzite v New Brunswicku, pripisujú postupný rozpad konsenzu o negatívnom dosahu zvyšovania minimálnej mzdy empirickým prácam dokazujúcim opak a z nich vyplývajúcim diskusiám.
Kľúčová je pritom nielen skutočnosť, že množstvo empirického výskumu obsahuje chyby, ale problémom je najmä testovanie príliš zjednodušujúceho modelu, ktorý nie je schopný zachytiť ďalšie faktory ovplyvňujúce zamestnanosť ako napríklad počet nováčikov na pracovnom trhu či zmieňovanú fázu hospodárskeho cyklu.
Nemecký príklad by mohol prispieť k diskusii, ktorá by si nezamieňala modely za empirické zistenia, ale by sa usilovala o lepšiu ekonomickú vedu, o hľadanie komplexných riešení založených na politickom vyjednávaní a neopakovala by dávno vyvrátené poučky z učebníc ekonómie. Hoci ideológie sú nášmu svetu vlastné, ich pluralita nám zaistí demokratickejšiu spoločnosť ako dominancia jednej z nich.