Účasť na protestnej akcii až päťkrát predstihla očakávania jej organizátorov. Odhaduje sa, že sa v Berlíne 10. októbra pod heslom Stop TTIP a CETA teraz! zišlo až štvrť milióna ľudí.
Demokracia nie je na predaj
Demokracia nie je na predaj! a Za demokraciu! boli len dva z nápisov, ktoré sa dali prečítať na transparentoch. Vyjadrovali strach, že TTIP okliešti demokraciu v členských štátoch EÚ.
Už spôsob, ako sa obchodno-investičná zmluva medzi úniou a USA pripravovala, bol viac tajnostkársky ako otvorený. A nielen to. Európska zmluva zakotvila tzv. európsku občiansku iniciatívu ako nový nástroj, ktorý umožňuje bežným ľudom podieľať sa na riadení EÚ. Podľa nej môže jeden milión občanov únie vyzvať Európsku komisiu, aby v určitej veci predložila legislatívny návrh. Pred rokom však občiansku iniciatívu STOP TTIP komisia zmietla zo stola. Odôvodnila to tým, že v súvislosti s takouto iniciatívou nemôže konať, pretože vybočuje z rámca jej právomocí. Organizátori sa obrátili na Európsky súdny dvor a neprestali zbierať hlasy. Dodnes ich majú vyše 3,3 milióna.
Je otázne, či si vláda v Berlíne bude môcť dovoliť ignorovať hlasy demonštrantov, ako to urobila Európska komisia. Nálepkovanie, že ide „len“ o demonštráciu antiglobalistov a antikapitalistov, prípadne environmentálnych a spotrebiteľských združení či opozičníkov zo strany Zelených a Die Linke, neoslabuje ich hlas ako voličov. O to viac, že pochybovači sú i vo vládnej SPD. Ani agitovanie jej predsedu Sigmara Gabriela a predsedu Európskeho parlamentu Martina Schultza (SPD) za TTIP, zdá sa, nie je dosť účinné.
Zmluva s Kanadou ako prvá
Brusel sa pri príprave TTIP ukázal iniciatívnejší ako druhá strana. Mrzelo ho, že Američania dávali prednosť rokovaniam o obchodnej dohode a partnerstve (TPP) s dvanástimi tichomorským štátmi. Predseda SPD viackrát prízvukoval geopolitický význam zmluvy s USA, za jej urýchľovanie sa zasadzovali aj iní európski ministri hospodárstva a obchodu. Dohoda o TPP sa dosiahla 5. októbra. Americkým vyjednávačom to rozviazalo ruky. Pred EÚ budú mať silnejšiu pozíciu pri vyjednávaní zmluvy, ktorú demokratická uchádzačka o prezidentskú stoličku Hillary Clintonová nazvala ekonomickým NATO.
Ak ISDS zostane v zmluve so Spojenými štátmi, nebude ďaleko od pravdy, že to bude slúžiť najmä záujmom korporácií.
Únia bola iniciatívnejšia aj pri rokovaniach s Kanadou. Tlačila ju do kúta i tam, kde sa pôvodne nechcela dostať. Napriek tomu, že nezávislá analýza varovala pred mechanizmom rozhodovania sporov medzi zahraničným investorom a štátom založeným na súkromných ad hoc zostavovaných arbitrážnych paneloch, ISDS (Investor-State Dispute Settlement) zo zmluvy nevypadol. Európska komisia dohodu s Kanadou pokladá za predlohu zmluvy s USA. Dohodu s Kanadou – CETA (Comprehensive Economic and Trade Agreement) už stihla uzavrieť a teraz sa čaká na jej ratifikáciu.
Ako s investičnými spormi?
Europoslanec za SDKÚ Ivan Štefanec návrh komisárky pre obchodnú politiku Cecilie Malmströmovej (zo Švédska) na vznik medzinárodného investičného súdu, ktorý by mal väčšiu legitimitu ako ISDS, komentoval: „Hlavným zmyslom je mať funkčnú arbitráž, aby sa ochránili investície a súkromné vlastníctvo.“ A dodal: „Za najlepší spôsob považujem funkčné ISDS a som rád, že je to aj oficiálna pozícia, ktorú presadzujú slovenskí diplomati.“
Stanovisko tohto bývalého generálneho riaditeľa Coca-Cola Beverages Slovakia nemôže prekvapovať. Je identické s postojom podnikateľských asociácií k ISDS. Ľahšie môžu dosiahnuť rozhodnutie, ktoré im vyhovuje prostredníctvom ISDS, ako by to bolo v prípade národných súdov či medzinárodného investičného súdu.
Tlak na presadenie ISDS do zmluvy TTIP sa v Európskej únii stretá s verejným odporom. ISDS pokladajú za oslabovanie suverenity štátov. Výnimku tvoria iba niektoré nové štáty EÚ, ktoré začiatkom 90. rokov boli nútené v investičných zmluvách s USA pristúpiť na ešte nevyhovujúcejšie formulácie ISDS, ako sa predpokladá presadiť v TTIP. Slovensko má s takýmto mechanizmom skúsenosti v spore s Československou obchodnou bankou. Rozhodcovský tribunál ICID pri Svetovej banke zaviazal našu republiku uhradiť ČSOB 24,8 miliardy korún.
Malmströmovej návrh, ktorý jej pomohol presvedčiť europarlament, aby 13. júna 2015 podporil TTIP, sotva presvedčí druhú stranu. Američania nástoja na tom, že ISDS „zvyšuje bezpečnosť spoločností, ktoré sú ochotné investovať a preukázateľne robí USA alebo štáty EÚ atraktívnejšie pre investície“. Ak ISDS zostane v zmluve so Spojenými štátmi, nebude ďaleko od pravdy, že TTIP má v prvom rade slúžiť záujmom korporácií.