Naposledy boli podobne veľké nádeje vkladané do kodanskej konferencie v roku 2009. Nadšenie aj vložené úsilie boli obrovské, ale o to väčšie sklamanie prišlo po prakticky nulovom výsledku. Máme šancu na reparát. Ak zlyháme aj tentoraz, zrejme to už bude naposledy.
V tejto hre ide o všetko. Buď prenecháme sebe, svojim deťom a vnúčatám obývateľnú planétu, alebo nie. Buď pripravíme cestu pre finančne záväzné a právne vymáhateľné dohody, ak najväčší znečisťovatelia planéty nesplnia svoje dlhodobé sľuby, alebo nie. Buď sa zhodnú rozvinuté aj rozvojové krajiny, alebo nie. Všetci však musíme zmeniť svoj doterajší prístup.
V opačnom prípade je stretnutie opäť odsúdené na neúspech a spolu s ním aj my ostatní. Rozvinuté a bohaté krajiny musia prijať väčší podiel zodpovednosti za problém, ktorý spôsobili, a rozvinuté krajiny nesmú klimatickú zmenu vnímať iba ako príležitosť rozdeliť si pridelené peniaze na nezmyselné projekty či medzi hŕstku vyvolených. Musíme nadradiť svoje vlastné, krátkodobé záujmy nad vyšší, dlhodobý a spoločný cieľ. Musíme zabrániť otepleniu o viac ako 2 °C a naštartovať znižovanie emisií skleníkových plynov.
Môže sa zdať, že nedávny vývoj stretnutiu príliš nenahráva. Po teroristických útokoch bol v celom Francúzsku vyhlásený výnimočný stav a ekologickí aktivisti nemajú možnosť ani pokojných demonštrácií. Proti niektorým z nich v nedeľu zasiahla polícia slzotvorným plynom. Svoju podporu a odkaz politikom pre dohodu v Paríži môžu vyjadrovať iba elektronicky alebo na diaľku.
Zostrelenie ruskej stíhačky Tureckom takisto neprospieva skutočnosti, ktorá by naznačovala, že klimatická zmena je v súčasnosti najvážnejším problémom sveta. A v neposlednom rade Európa čelí aj vlne utečencov z vojnami a biedou sužovaných oblastí Afriky a Blízkeho východu a nevôľa voči nim zrejme iba narastá. Ak sa však na vec pozrieme v súvislostiach, zistíme, že všetky tieto problémy sú spolu úzko prepojené a navzájom súvisia. Buď ich budeme aj takto vnímať, alebo samostatne nevyriešime ani jeden z nich.
Väčšina predstaviteľov zo 195 krajín sveta podporuje právne záväznú dohodu o znižovaní emisií. Aj keď je Európa vnímaná ako líder v snahách o riešenie klimatickej zmeny s cieľom ich znížiť do roku 2030 o 40 %, ekonóm Nicolas Stern je kritický. Podľa neho si politici stále neuvedomujú závažnosť toho, čo je potrebné v nasledujúcich 20 rokoch uskutočniť. Má pravdu. Ani súčasné, „ambiciózne“ ciele zďaleka nestačia na obmedzenie oteplenia na kritické 2 °C. Počítajú totiž do roku 2030 s rastom globálnych emisií, aj keď pomalším ako keby sme nerobili nič.
Mnohých napĺňa optimizmom lepšia východisková situácia v USA, ako to bolo v Kodani. Prezident Obama má dnes voľnejšie ruky, ale akákoľvek právna dohoda musí prejsť schválením v americkom Senáte. A to môže byť problém, varuje John Kerry. Najnovšie prieskumy verejnej mienky v USA naznačujú, že väčšinu obyvateľov dôsledky klimatickej zmeny príliš neznepokojujú. A to aj napriek veľmi dôrazným varovaniam pápeža Františka, ktorý pre kresťanov celého sveta predstavuje najvyššiu autoritu.
Jedno je isté. Ak sa v Paríži nedohodne právne záväzná dohoda, ktorá bude zahŕňať USA alebo Čínu, nebude možné hovoriť v žiadnom prípade o úspechu. Treba tiež znovu pripomenúť, že príroda s nami nevyjednáva. Čas na odkladanie problému a polovičné riešenia už vypršal.