Pravdivý príbeh Goethe Uni

Vysoká škola Goethe Uni Bratislava vznikla v roku 2012 ako výsledok viacročného úsilia o založenie kvalitnej súkromnej vysokej školy s nemčinou ako dominantným vyučovacím jazykom. Minulý týždeň jej vláda na základe iniciatívy ministerstva školstva odňala štátny súhlas.

23.12.2015 12:00
debata (15)

Nie je úplná pravda, že škola nikdy nemala viac ako niekoľko desiatok študentov. Toto bol až neskorší stav vyplývajúci aj z medializovaných vyhlásení ministra Juraja Draxlera, ktorým on sám zvrátil pozitívne rozhodnutie Akreditačnej komisie z konca minulého roka umožňujúce pokračovanie magisterského štúdia na fakulte mediálnych a kultúrnych štúdií. Tým akoby predznamenal budúci scenár.

Taký pedagogický a vedecký potenciál, aký mala táto škola, dosahuje iba máloktorá zo slovenských vysokoškolských inštitúcií.

Hoci otcovia projektu pri jeho tvorbe úprimne verili, že nemčina bude od počiatku dominantným vyučovacím jazykom, nikde sa nezaviazali k tomu, že výučba bude prebiehať výlučne v nej. Už prvý rok existencie školy ukázal, že na Slovensku sú možno desiatky, určite však nie stovky jazykovo zdatných študentov. Odhalil, že tí, čo ovládajú nemecký jazyk výborne, dajú prednosť štúdiu na nemeckých, rakúskych či švajčiarskych univerzitách.

Uvedomujúc si realitu, akademický manažment školy promptne zaviedol pre študentov diferencované kurzy nemčiny prebiehajúce paralelne s výučbou odborných predmetov. Prednášky nemeckých a rakúskych profesorov odznievali výlučne v nemčine. V skupinách, kde si to situácia vyžadovala, bol na prednáškach a seminároch prítomný tlmočník. Študenti si od počiatku svojho štúdia boli veľmi dobre vedomí nemennej požiadavky, že záverečné práce budú musieť napísať a obhájiť v nemeckom jazyku. V tomto jazyku sa aj skúšalo.

Ministerstvo školstva tieto fakty nechcelo vziať na vedomie a tvrdošijne trvalo na zužujúcom výklade používania nemčiny ako výlučného vyučovacieho jazyka na Goethe Uni. Práve tento argument sa stal základným kameňom negatívneho posudzovania žiadostí školy o akreditáciu študijných programov na fakultách cestovného ruchu i mediálnych a kultúrnych štúdií. Pravda je aj to, že ani jeden zástupca ministerstva sa nikdy nezúčastnil na prednáške niektorého z nemeckých či rakúskych profesorov a nedal si ani len tú námahu, aby sa stretol so študentmi školy a prezrel si jej učebné a administratívne priestory.

Viacerí študenti prichádzali študovať na Goethe Uni po viacročnom pobyte v nemecky hovoriacich krajinách. Školu si vybrali po zvážení svojich požiadaviek na štúdium a ich porovnaní s už existujúcou ponukou. To bol azda najsilnejší dôkaz pre oprávnenosť jej existencie.

Hlavný akcionár investoval do školy nemalé prostriedky. Škola nepredstavovala pre slovenských daňových poplatníkov žiadne finančné bremeno. Študentom poskytovala sociálne i prospechové štipendiá. Po tom, čo sa začiatkom roka spochybnila jej ďalšia existencia, investor nešiel do konfrontácie, napriek zástancom nekompromisného právneho postupu, proti ministerstvu a jeho vedúcemu predstaviteľovi prejudikujúcemu priebeh akreditačného procesu.

Ako pedagóg pôsobiaci na Goethe Uni so všetkou vážnosťou vyhlasujem, že taký pedagogický a vedecký potenciál, aký mala táto škola, dosahuje iba máloktorá zo slovenských vysokoškolských inštitúcií. Toto vyhlásenie je škola dlžná verejnosti, pretože ju v médiách opakovane vykresľujú ako akademickú inštitúciu, ktorá študentom neponúkala kvalitný produkt. S manifestovaným zvyšovaním kvality vysokoškolského štúdia, ktoré na Slovensku prešľapuje na mieste, súvisia administratívne postupy aplikované voči súkromnej vysokej škole Goethe Uni len marginálne.

Škola napokon dostala dlho avizovanú ranu z (ne)milosti. Je otázne, či v budúcnosti vznikne podobný subjekt s identickou ambíciou. Ak áno, štát so svojimi limitovanými prostriedkami a preferenciou verejných vysokých škôl za jeho zrodom stáť určite nebude. Na škodu skutočného zvyšovania úrovne vysokého školstva na Slovensku.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #Goethe Uni Bratislava