Rakúsky strop utečencom

Rakúska vláda sa 20. januára rozhodla zaviesť hornú hranicu (konzervatívny vicekancelár Reinhold Mitterlehner), respektíve normatív (sociálnodemokratický kancelár Werner Faymann) pre počet utečencov, ktorých je pripravená prijať v nasledujúcom období. Do roku 2019 tento limit stanovila na 127 500 osôb. Mimochodom, vlani prišlo do tejto alpskej krajiny 90-tisíc emigrantov.

26.01.2016 09:00
debata (5)

Ide o jasné symbolické a politické víťazstvo konzervatívnej ÖVP, ktorá je v koaličnej vláde so sociálnymi demokratmi (SPÖ). Počas uplynulých týždňov výrazne pritvrdila svoje postoje, čo možno vnímať vo svetle blížiacich sa prezidentských volieb a tendencie ľudovcov vytvoriť budúcu koaličnú vládu s krajne pravicovou FPÖ, notoricky známou agresívnymi protimoslimskými postojmi.

Otázka migrantov bola delegovaná na zaostalejšie regióny únie, ktoré nie sú na jej riešenie dostatočne vybavené.

Výber kandidáta na hlavu štátu za ÖVP to jednoznačne signalizuje. Andreas Khol, predstaviteľ pravicového krídla strany a jeden z kľúčových pilierov predchádzajúcej koalície ÖVP a FPÖ, vo svojich vyhláseniach po nominácii oznámil tvrdú líniu voči utečencom. Diskusia v rámci súčasnej vlády bola natoľko horlivá, že hrozil jej rozkol. SPÖ nakoniec podľahla tlaku partnera.

Toto rozhodnutie ostro kritizujú prominentní členovia viedenskej straníckej organizácie, strany Zelených, ľudskoprávnych organizácií a cirkevných charít. Zdôrazňujú, že horné limity pre počty utečencov sú v diametrálnom rozpore s právom na azyl.

Pritom príčiny príchodu utečencov do Rakúska pretrvávajú, väčšina je totiž pôvodom zo Sýrie, Iraku a Afganistanu, kde zohrali európske krajiny vo vojnových konfliktoch kľúčovú úlohu.

Tí, čo presadzujú prísny hraničný režim kvôli utečencom, zdôrazňujú, že emigranti by mali zostať v bezpečných oblastiach v susedných štátoch. To sa však zatiaľ nepremietlo do skutočnej pomoci postihnutým.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) upozorňoval na podfinancovanie utečeneckých táborov v krajinách, ktoré susedia so Sýriou. Potravinové prídely a ďalšie formy pomoci bolo treba obmedziť pre nedostatok peňazí. Je to jeden z dôvodov, prečo čoraz viac utečencov hľadalo útočisko v Európskej únii.

Kapacity Libanonu a Jordánska sú vysoko prekročené. Brusel chce, aby im turecká vláda zabránila dostať sa Stredozemné more do Grécka. EÚ ponúkla peniaze, zintenzívnenie prístupových rokovaní a neurčité vyhliadky na uvoľnenie vízového režimu.

Zdá sa, že skutočnou cenou za dosiahnutie dohody bude, že únia odvráti pozornosť od tureckej vojenskej kampane proti kurdským gerilám a revoltujúcej mládeži na juhovýchode Turecka. Namiesto rokovaní s tureckou vládou o utečencoch by bolo užitočnejšie pokúsiť sa zapojiť Ankaru do hľadania riešení, ktoré by smerovali k politickému zmieru.

Tí, ktorí chcú obmedziť počty utečencov vo vlastnej krajine, sa často odvolávajú na dublinskú dohodu EÚ. Podľa nej by sa mala emigrantmi zaoberať prvá členská krajina, do ktorej prídu. Ide pritom o štáty, ktorých dotknuté regióny sú chudobnejšie (Grécko a Taliansko). Táto otázka tak bola delegovaná na regióny, ktoré nie sú na jej riešenie dostatočne vybavené.

Reštriktívna línia Rakúska, podobne ako predtým Švédska a Dánska, vyvolá reťazovú reakciu. Dôsledky najprv pocíti Slovinsko a následne ďalšie nástupnícke štáty Juhoslávie. Pritom Srbsko, Macedónsko a Bosna-Hercegovina patria k najchudobnejším oblastiam Európy, ešte vždy trpia následkami rozpadu kedysi spoločného štátu a vojen na konci minulého storočia.

Paradoxne, vzhľadom na pomerne čerstvú vojnovú skúsenosť miestne obyvateľstvo prejavuje oveľa väčšie pochopenie pre vojnových presídlencov ako ľudia v strednej a východnej Európe, hoci ich materiálne možnosti sú výrazne obmedzené. Podporovatelia stropov pre počty utečencov ponúkajú riešenia, ktoré nie sú riešeniami, ale pokusmi o presunutie problému na iných.

Rozšírená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Rakúsko #utečenci #migračná kríza