Politická revolúcia made in USA?

„Aký rozdiel je medzi vami a Hillary Clintonovou v prístupe k bankám?" pýta sa moderátor Bernieho Sandersa a ten odpovedá: „Prvý rozdiel je v tom, že ja neberiem peniaze od veľkých bánk. Ja nedostávam honoráre za prednášky od Goldman Sachs. ...“ Táto replika z jednej predvolebnej debaty pomerne výstižne charakterizuje bojové pole, na ktorom sa odohráva súboj amerických prezidentských primáriek na demokratickej strane ihriska.

30.01.2016 13:00
debata (17)

Z minuloročného okrajového hráča sa stal prakticky rovnocenný súper Clintonovej, ktorá dnes prežíva dokonalé déja-vu. Približne v tom istom čase pred ôsmimi rokmi, ako dnes samozvaný demokratický socialista Sanders, ju vtedy predbehol Obama, čo napokon v únavnom súboji už „nerozchodila“. Obama 08 a Sanders 16 majú spoločné to, že dali do pohybu pomerne slušné hnutie, z nemalej miery tvorené mladšou strednou generáciou, ktorá prekvapujúco podporuje 74-ročného „starca“ Sandersa v pomere 2:1 voči Clintonovej. Tu sa však ich spoločné črty končia a nie je náhodou, že Obama v ostatných dňoch síce nepriamo, ale predsa podporil kandidatúru Clintonovej.

Skutočnou revolúciou bude až to, keď sa Sandersovi podarí získať prezidentský úrad bez veľkých sponzorov, čoho sa zatiaľ dôsledne drží.

Sanders je úplne iný štýlom aj agendou svojej kampane. Nie je žiadnym lídrom novej generácie s charizmou rockovej hviezdy, žiadne optimistické „yes we can“ a nádej v spojenie toho dobrého v nás. Sanders pôsobí dojmom starého ufrflaného ideológa, ktorý ponúka prevažne negatívne, až drsne naformulovaný boj proti systému. Bernie Sanders vedie monotematickú kampaň takpovediac proti kapitalizmu, ktorý sa odtrhol z reťaze, a tak, ako ho dnes, resp. už pár desaťročí riadia „veľké peniaze“, ničí demokraciu, ale najmä čoraz viac tlačí k zemi priemerného Američana. Čo sú spojené nádoby jedného pohybu.

Klasická ľavičiarska agenda, za ktorou síce je pozitívna vízia Ameriky s podstatnejšie rovnejšími, ergo spravodlivejšími šancami na úspech, ktorá je rozmenená do jednotlivých politík a takto aj Sandersom komunikovaná, vystupuje však vždy takpovediac vo vedľajšej úlohe. Sanders je typologicky bojovník a preto prvou vetou, napokon aj názvom jeho kampane, je politická revolúcia proti dnešnému politicko-ekonomickému systému, v ktorom si tí, čo majú ozajstné peniaze a z nich vyplývajúci rozhodujúci vplyv, nastavujú pravidlá najmä vo svoj prospech.

Skutočnou revolúciou však bude až to, keď sa Sandersovi podarí získať prezidentský úrad bez veľkých sponzorov z finančného a korporátneho sveta, čoho sa zatiaľ dôsledne drží. Vyhrať miliardový súboj o prezidentský post v USA bez týchto veľkých peňazí sa dnes javí ako čistá utópia, a preto keď sa mu to podarí, bude to tektonický zlom, a to bez ohľadu na to, nakoľko by sa prezidentovi Sandersovi podarilo moc veľkého kapitálu reálne obmedziť.

Negativistický tón kampane Sandersa môže byť jeho veľký problém, pretože je otázne, či rozhodujúca masa voličov nepožaduje predsa len v prvom rade pozitívnu víziu, najmä svojej budúcnosti. Na toto prefázovanie mu však ostáva istý čas. Na druhej strane sa jeho doterajším nárastom potvrdzuje, že kampane, ktoré sa jasne a ostro vyhraňujú voči hlavnému nepriateľovi, úhlavnému zlu ako terču, do ktorého konzekventne pália, sú spravidla úspešné. Vyplýva to z toho, že boj dobra a zla, hrdinu a zloducha je základom každého dobrého príbehu, a preto je pre ľudí jeden z najzrozumiteľnej­ších. Či je nepriateľom veľký kapitál, Brusel alebo akákoľvek iná nálepka, princíp je vždy rovnaký a spravidla funguje.

Kým teda Sanders na tomto svojom protestnom socialistickom kokteili preferenčne vyrástol, jeho súperka a bývalá favoritka voči nemu dnes paradoxne postavila presne tú istú protiofenzívu, s ktorou si nevystačila pred ôsmimi rokmi. Argumentom, že v súboji s deštruktívnymi a čím ďalej tým viac extrémistickejšími republikánmi môže uspieť a reálne presadiť potrebné zmeny len človek ošľahaný a pripravený desiatkami politických súbojov, sa snaží spochybniť zvoliteľnosť a reálnu schopnosť neskúseného utopistu Sandersa k zmenám.

Argument o jeho slabšej zvoliteľnosti popierajú prieskumy namodelovaných súperení Sandersa s potenciálnymi republikánskymi favoritmi, ktoré vyhráva výraznejšie ako Clintonová, pretože oslovuje širšie spektrum ako tradičných demokratov. Pravdou však je, že pre republikánov bude oveľa ľahšie karikovať socialistu, ktorý chce do „krajiny slobodných“, obrazne povedané, importovať Dánsko. Jedným z mnohých príkladov bude odpoveď Sandersa na otázku, či plánuje zvyšovať dane: „ Budeme zvyšovať dane. Áno, budeme.“ Táto sekvencia sa bezpochyby stane jedným z hitov protisandersovskej kampane najbližších týždňov a možno mesiacov, prirodzene nielen zo strany republikánov.

V každom prípade, prognózovať volebné súboje nemá ďaleko od šarlatánstva, a preto je dobré, že už o pár dní Iowa a následne New Hampshire okrem iného ukážu, do akej miery je súčasný politicko-ekonomický systém USA medzi Američanmi zdiskreditovaný – o tom veľa napovie aj súboj u republikánov, a takisto, ako výrazne doľava sa v USA začal posúvať politický stred.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Hilary Clinton