Z biznisu do vlády, z vlády do biznisu

Gorila I ilustrovala, ako veľký biznis kormidluje politiku v konšpiračnom byte. Sú i literárne menej atraktívne spôsoby, ktoré biznis používa s rovnakým zámerom. Jedným z nich je financovanie volebných kampaní.

01.02.2016 10:00
debata (19)

Najvyšší súd USA v januári 2010 v pomere hlasov 5:4 rozhodol, že limitovanie prostriedkov, ktoré biznis používa na financovanie politických kampaní, protirečí Prvému dodatku Ústavy USA zaručujúcemu slobodu prejavu. Odporcovia verdiktu argumentovali, že toto rozhodnutie otrávi americkú demokraciu.

Etický kódex pre komisárov nie je zárukou, že sa po ukončení vládnutia nedostanú do konfliktu s európskymi záujmami v prospech biznisu.

Prezident Barack Obama na svoju kampaň zbieral doláre cez internet najmä od drobných Američanov a odborových organizácií. Od biznisu ich dostal omnoho menej ako jeho republikánsky protikandidát. Rozhodnutie súdu potom komentoval takto: „Je to veľké víťazstvo pre ropný biznis, banky z Wall Streetu, súkromné zdravotné poisťovne a iné všemocné záujmy, ktoré každodenne predvádzajú svoju moc vo Washingtone, aby zahlušili hlas jednoduchých Američanov.“

Otáčacie dvere nevŕzgajú?

Zákon platný na Slovensku od roku 2014 ukladá, že politické strany nesmú na kampaň minúť viac ako tri milióny eur vrátane DPH. Slovenská demokracia by si preto mohla vydýchnuť, no biznis má aj iné páky. Napríklad lobing.

Zákonná úprava lobingu neexistuje ani u nás, ani v rámci Európskej únie. Napriek tomu je údajne v Bruseli viac lobistov ako úradníkov v tamojšej administratíve. V Spojených štátoch zákon o lobingu existuje, ale „jednoduchých“ Američanov nechráni o nič viac, akoby neexistoval.

Financovanie kampaní i lobing niečo stoja. Analýza náklady – výnosy je mimoriadne priaznivá, ale zámery veľkého biznisu sa dajú presadzovať ešte lacnejšie. Pomocou tzv. otáčacích dverí. Dvere sa otáčajú s tým istým zámerom obidvoma smermi: z biznisu do vlády, z vlády do biznisu. Motív biznismena vstúpiť do vlády môže byť i chvályhodný: slúžiť vlasti. Častejšie ho však do vlády deleguje biznis z iného dôvodu. Okaté je, aby preň presadil daňové úľavy, dotácie alebo štátne zákazky. Veľký biznis, ktorý neuvažuje iba dozajtra, je však sofistikovanejší. Chce iné: nízke dane a odvody, žiadny alebo aspoň mäkký Zákonník práce, žiadnu alebo aspoň nízku minimálnu mzdu atď. Jedným slovom, politiky, ktoré mu vyhovujú.

USA na čele peletónu

Dvere z biznisu do vlády sa nedávno otvorili u našich susedov. Dokonca vzbudili pozornosť Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). No v porovnaní s USA sme ešte stále pozadu. Wall Street diktoval reguláciu finančného sektora v USA za Billa Clintona i Georgea W. Busha až po globálnu krízu v roku 2008. Jeden z jeho exponentov – investičná spoločnosť Goldman Sachs – je v delegovaní svojich zástupcov do vlád skutočným šampiónom. Prezývku Goldman Sachs Government, t. j. vláda GS, dostala každá z amerických administratív za posledných 20 rokov. V každej z nich mala svojich zástupcov.

Robert Rubin bol ministrom financií v druhej Clintonovej administratíve, Henry Paulson v druhej vláde Busha, ml. Druhý bol pred vstupom do vlády generálnym riaditeľom GS a prvý zástupcom generálneho riaditeľa a zástupcom predsedu Rady riaditeľov. Timothy Geithner, minister financií v prvej Obamovej administratíve, mal k tejto investičnej spoločnosti tiež blízky vzťah atď.

Gerhard Schröder skončil 22. novembra 2005 v úrade nemeckého kancelára, už 9. decembra sa stal predsedom predstavenstva nemecko-ruskej plynárenskej spoločnosti. Dva mesiace predtým Schröder s Putinom podpísali dohodu o vybudovaní plynovodu z Ruska do Nemecka za 4,7 miliardy dolárov. Keď o krátky čas prehrala SPD voľby, Schröder rezignoval z funkcie jej predsedu a prijal ponuku Gazpromu.

Táto udalosť vyvolala všeobecné pohoršenie, no viedla k úspešnému vybudovaniu Nord Stream I. Schröder je v tejto funkcii dodnes a nepochybne prispeje k spusteniu projektu Nord Stream II. Bez ohľadu na to, či takéto riešenie je, alebo nie je v prospech niekoho druhého.

Etický kódex pre politikov

Bývalý kancelár nie je jediným politikom, ktorý z vlády preskočil rovno do biznisu a využil svoje konexie na presadzovanie jeho záujmov. Britský premiér Tony Blair vo funkcii skončil v júni 2007 a o pol roka sa stal na polovičný úväzok hlavným poradcom investičnej spoločnosti JP Morgan s ročným platom pol milióna libier.

Viacerí komisári Európskej komisie sa krátko po tom, čo skončili v úrade, ocitli v biznise. Nečakali, kým uplynie doba, počas ktorej by to urobiť nemali. Patrí k nim napríklad Günter Verheugen, bývalý komisár pre podnikanie a priemysel, ktorý založil konzultačnú firmu European Experience Company, alebo Charlie McCreevy, komisár pre vnútorný trh a služby, ktorého preskok do správnej rady Ryanairu ad hoc etická komisia Európskej komisie dokonca odobrila.

Tento príklad demonštruje, že ani Etický kódex pre komisárov nie je zárukou, že sa po ukončení vládnutia nedostanú do konfliktu s európskymi záujmami – v prospech biznisu. Napriek tomu, podobný kódex pre členov vlády by mal platiť i na Slovensku.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #volebná kampaň #lobing