Príprava na budúce voľby?

Netradičným spôsobom zasiahol do predvolebnej debaty prezident Andrej Kiska. Snahu mobilizovať voličov treba oceniť, keďže voľby predstavujú najdôležitejší inštitút v demokratickom štáte.

04.02.2016 17:00
debata (10)

Prezident však zvolil nezvyčajný nástroj. Za vlastné prostriedky a prostredníctvom komerčnej reklamnej agentúry vytvoril web Verejná objednávka, v ktorom definoval témy volebnej kampane.

Znova – proti tomu, že sa hlava štátu rozhodla venovať pozornosť dlhodobo zanedbávaným rezortom školstva a zdravotníctva, ktoré žili z podstaty prakticky dovtedy, kým ich zamestnanci (oprávnene) nestratili trpezlivosť, nemožno namietať. Hlava štátu však nemôže konať ako súkromná osoba. Najvyšším ústavným činiteľom zostáva aj mimo oficiálne vymedzeného pracovného času, ktorý v jeho prípade trvá dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni. Všetky jeho aktivity sa teda posudzujú cez prizmu výkonu jeho funkcie.

Ak teda prezident republiky vyzdvihol za kľúčové témy školstvo a zdravotníctvo, nemal to prezentovať počas volebnej kampane, ale systematicky, bez ohľadu na politickú konjunktúru, naprieč celým názorovým spektrom a zaštítiť ich morálnou autoritou úradu hlavy štátu. Tak presadzoval program budovania škôl alebo boja proti tuberkulóze napr. aj prvý prezident Československej republiky Tomáš Garrigue Masaryk.

Keď sa otázky zdravotníctva či školstva stávajú predmetom straníckeho súperenia, môže byť prezidentova iniciatíva čítaná ako nepriama podpora opozičným stranám. Ak však Kiska myslí svoje priority úprimne, namiesto kampaní a webov platených zo súkromných zdrojov by mal využiť svoje postavenie na to, aby napr. prevzal záštitu nad verejnými okrúhlymi stolmi o budúcnosti školstva, dialógom štrajkujúcich učiteľov a sestier s vládou alebo iniciovať vytváranie nadácií, ktoré by prispievali k riešeniu spoločenských problémov, pričom práve jeho úrad by mohol vystupovať ako garant, že sa prostriedky z verejných zbierok a sponzorských darov dostanú do správnych rúk.

Keď sa otázky zdravotníctva či školstva stávajú predmetom straníckeho súperenia, môže byť prezidentova iniciatíva čítaná ako nepriama podpora opozičným stranám.

Podobné iniciatívy prezidenta by však neuspeli, ak by začal vystupovať ako priamy či nepriamy podporovateľ jedného politického subjektu, resp. istej časti politického spektra. V parlamentnej republike, akou bola prvá ČSR a akou je aj Slovensko, totiž potrebuje spoluprácu s parlamentnou väčšinou, bez ohľadu na výsledok volieb. Kiskove aktivity by teda vyzneli podstatne konštruktívnejšie, ak by neboli naštartované mesiac pred voľbami a neprebiehali by na súkromnom webe.

Aj samotné posolstvo, ktoré chce web Verejná objednávka šíriť, môže vyvolať kontroverzné reakcie. Právo na vzdelanie a právo na zdravotnú starostlivosť patria do katalógu ľudských práv, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Preto je čudné, ak sú prezidentom SR prezentované ako tovar, ktorý možno, čo i len symbolicky, kupovať.

Idea demokracie nepredpokladá, že základné predpoklady rovnosti občanov sa môžu stať predmetom biznisu. Na druhej strane, slovenské pravicové strany ešte v rokoch 2002 až 2006 presadzovali predstavu, že vzdelanie či zdravotníctvo má byť v maximálnej možnej miere skomercionali­zované. Nie je taktiež úlohou demokratických politikov vybavovať komerčné zákazky, ale slúžiť občanovi, preto uplatňovať v tejto oblasti podnikateľské pravidlá je prinajmenšom čudné.

Napokon prezidentovu iniciatívu možno vnímať aj v kontexte zatiaľ nepotvrdených správ o pripravovanej novej strane, ktorú by mal zaštiťovať, resp. viesť po skončení svojho úradu. V tom prípade si však Kiska zväzuje ruky, keďže najmenej ešte tri roky ho budú jeho potenciálni partneri vo vláde i v parlamente vnímať ako politického protivníka.<pe>

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #parlamentné voľby #voliči #Andrej Kiska #mobilizácia