Na Slovensku podstatná časť hrubého domáceho produktu (HDP), čo je súčet hodnoty vyrobených tovarov a služieb za jeden rok, pripadá na súkromný sektor. To znamená, že nech je pri moci akákoľvek vláda, tak nevie presne ovplyvniť výšku daní z príjmov právnických osôb. Inak povedané, vláda nevie zabrániť tomu, že sa zisky firiem zdaňujú v iných štátoch, kde sú registrované materské firmy slovenských podnikov. Aj mnohé slovenské podnikateľské skupiny sa zaregistrovali v krajinách, kde sa platia menšie dane.
Akákoľvek vláda, zostavená z jednej či viacerých strán, má k dispozícii len daň z pridanej hodnoty alebo daň z príjmov fyzických osôb. Okrem už spomínaných faktorov, ktoré ovplyvňujú príjmy verejných financií, existujú i povinné platby, ako sú dôchodky, zdravotníctvo, kultúra a iné nevýrobné odvetvia. Pre všetky vlády platí, že majú malý manévrovací priestor.
Práve preto takmer každá zo všetkých dvadsiatich troch kandidujúcich strán má vo volebnom programe veľké rezervy (ak sa vôbec venuje ekonomickým otázkam…). Všetky vzývajú štát, ľudí, rodinu, bezpečnosť, boj proti korupcii a iné všeobecne známe hodnoty.
Kvalita ekonomických častí volebných programov by nemala závisieť od množstva hnoja, ktorý strana nakydá na štadióne na konkurenčnú stranu, ale od konkrétneho obsahu.
Pri analýze obsahu programov z hľadiska množstva pojmov, ktoré sa používajú v textoch, veľký podiel majú hodnoty, ktoré napovedajú o tom, že aj strany takzvaného pravého spektra kladú dôraz na ľavé spektrum hodnôt. Politické strany sa snažia vo volebných programoch, najmä v ekonomických častiach, nehovoriť nič konkrétne a ulahodiť všetkým. Preto sa dá povedať, že reklamné slogany a texty volebných programov hovoria o všetkom a takmer o ničom.
Menej sa v nich dočítate, ako to bude vyzerať konkrétne. Ak sú v niektorých programoch návrhy, ktoré presne hovoria napríklad o znížení platieb zo strany podnikateľov štátu, nie je jasné, aký dosah to bude mať na príjmy verejných financií, čiže o koľko príde štátny rozpočet. Mnohé strany chcú zase zvyšovať výdavky verejných financií pre nevýrobný sektor. Niektoré by dokonca radi menili reguláciu cien.
S prepočtami sa však ekonómovia politických strán netrápia. To, či budú príjmy a výdavky verejných financií v rovnováhe, ich nezaujíma. Stačí si nasliniť prst a zdvihnúť ho. Podľa toho, ako fúka vánok, vietor či víchor, si vymyslíme nejaké čísla. Prečo nie? Veď programové vyhlásenie vlády môže byť tiež všeobecné alebo presnejšie povedané, nekonkrétne.
Práve preto dnes politické strany pripomínajú niečo medzi futbalovými mužstvami a muzikálmi. Vyhrávajú tí, čo najviac spievajú hanlivé piesne o iných a ktorí vedia najviac motivovať svojich fanúšikov k tomu, aby chodili na ich zápasy. Mnohé z nich nehrajú fér.
Kvalita ekonomických častí volebných programov by nemala závisieť od množstva hnoja, ktorý strana nakydá na štadióne alebo na divadelnej scéne na konkurenčnú stranu, ale od konkrétneho obsahu. Dnes ho však niet a aj keď existuje súbor nápadov, tie si často protirečia a komplikujú výber politickej strany.
Ideálna strana by sa mala viac zaoberať tým, aby sa príjmy rozpočtu dostávali k ľuďom a ku korporáciám na základe princípu ich efektívneho využitia. Úlohou kohokoľvek, kto zostaví budúcu vládu, je zaviesť princíp hodnotenia efektívnosti využitia verejných financií, teda peňazí všetkých obyvateľov, ktorí sa skladajú na verejné blaho.