Sporný je najmä Zoznam obcí – zjednodušený index pásma podrozvinutosti, s vyznačením 150 lokalít, ktoré sú oprávnené na čerpanie z eurofondov. Keďže sa Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zodpovedný za výber neobťažoval zverejniť a zdôvodniť relevantnú metodiku, nie je možné overiť, či obce zahrnuté do zoznamu sa v ňom ocitli právom.
Takýto postup je netransparentný a vzbudzuje mnohé otázky. Predovšetkým preto, že sa v ňom ocitli aj také obce, kde je počet Rómov veľmi nízky, a, naopak, lokality dlhodobo pokladané za rizikové sa do zoznamu nedostali. V zdôvodneniach úradu splnomocnenca sa uvedený dokument vníma ako „demarkačná čiara“ na použitie prostriedkov, alebo inými slovami: Rómovia zo zoznamu sú „naši“, tí ostatní nás nezaujímajú.
Nadštandardné zvýhodnenie 150 obcí pri využívaní eurofondov si vyžaduje transparentné a jednoznačné zdôvodnenie.
Obce zo zoznamu by sa mali zvýhodňovať pri čerpaní peňazí zo štrukturálnych fondov. V prioritnej osi číslo 5 – Integrácia marginalizovaných rómskych komunít – sa podstatná časť zo 163,5 milióna eur použije na národné projekty, ktoré sa budú realizovať v spomínaných 150 lokalitách. V prioritnej osi číslo 6 – Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít – sa alokovalo 286,6 milióna eur na zlepšenie prístupu k pitnej vode, zvýšenie kapacít predškolských zariadení, výstavbu a rekonštrukciu komunitných centier.
Už prvá výzva na predkladanie žiadostí, zverejnená 29. januára sprostredkovateľským orgánom ministerstva vnútra, ktorá sa zameriava na výstavbu a rekonštrukciu materských škôl, sa rozdelila na dve časti: pre 150 lokalít z uvedeného zoznamu 35 miliónov a pre ostatné obce s rómskym osídlením 15 miliónov eur. Tých mimo zoznamu je približne 900!
Nadštandardné zvýhodnenie viacerých lokalít si vyžaduje transparentné a jednoznačné zdôvodnenie. Absencia metodiky a zdôvodnenie jej voľby, ale najmä utajenie overiteľného vzorca a samotných výpočtov pre všetky obce s rómskym osídlením necháva priestor na úvahy. Napríklad o tom, že okrem odborných hľadísk na výber vytypovaných lokalít vplývali aj politické rozhodnutia. V blízkej budúcnosti sa dá očakávať prebudenie sa obcí s rómskym osídlením, ktoré bez bližšieho zdôvodnenia do záhadného zoznamu nezačlenili alebo o takomto výbere ani nevedeli.
V budúcnosti sa môže objaviť problém pri uznávaní vynaložených prostriedkov a netransparentne použité financie sa stanú aj predmetom „hlbšieho záujmu“ EÚ. Navyše, na svete sú dva rozličné zoznamy – jeden na stránke sprostredkovateľského orgánu ministerstva vnútra ako príloha operačného programu, a teda schválený úniou, druhý na stránke úradu splnomocnenca vlády, ktorý vedie Peter Pollák.
Rozdiel nájdete vo viac ako desiatich lokalitách. V chaose, ktorý tak vzniká, sa ľahko môže stať, že nenávratný finančný príspevok dostane neoprávnený žiadateľ (mimo zoznamu) alebo že oprávnený žiadateľ (v zozname) nebude uspokojený. To potom môže vyústiť do rôznych právnych sporov.
K čerpaniu peňazí z oboch prioritných osí ešte nedošlo a zjavné chyby sa ešte dajú korigovať. Otázkou zostáva, či existuje politická vôľa na nápravu a revíziu operačného programu. Alebo prevládne nedočkavá vôľa k neefektívnemu a netransparentnému použitiu týchto prostriedkov v duchu hesla z cudzieho krv netečie?