Ústupky Britom sa nekončia

Štyri desaťročia spojenectva Veľkej Británie so zvyškom Európskej únie poznačilo množstvo výnimiek. Súčasné vydieranie premiéra Davida Camerona odchodom zo spoločenstva, pokiaľ sa nesplnia jeho nové požiadavky, sa preto nedajú považovať za čosi výnimočné. Už jeho predchodkyňa Margaret Thatcherová sa stavala proti užšej spolupráci v únii na úkor národných záujmov, chcela stoj čo stoj z európskeho bloku iba profitovať. Vybojovala pre svojich rodákov v roku 1984 tzv. britský rabat. Ide o zľavu na príspevok Spojeného kráľovstva do spoločného rozpočtu, ktorý vracia Brusel londýnskej vláde.

19.02.2016 11:30
debata (6)

Vzťahy medzi Veľkou Britániou a ostatnými členskými štátmi EÚ sa nikdy nedali nazývať vrúcnymi, najmä nie s Francúzskom. Paradoxne referendum o zotrvaní alebo odchode krajiny z únie, ktoré bude pravdepodobne v júni tohto roka, sa rieši v čase, keď Briti dosiahli splnenie väčšiny zo svojich požiadaviek, a to aj v období prehlbovania integrácie v EÚ. Napríklad udržanie prístupu na vnútorný trh bez zmeny pravidiel či zachovanie národných kontrol v rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky, pretože Británia je stále mimo schengenského priestoru. Prinútila tiež úniu liberalizovať zahraničný obchod a odmietla propagovanie federalistických symbolov. Má od začiatku výnimku aj v tom, že nemusí byť súčasťou menovej únie, teda nemusí zavádzať euro.

Podľa najpesimistic­kejšieho scenára by odchod z Európskej únie mohol znížiť ekonomiku Británie o vyše sedem percent.

Teraz však Cameron ukazuje na nezvládnuteľnú situáciu s migrantmi, ktorí do ostrovného kráľovstva prichádzajú prevažne za prácou z chudobnejších krajín únie. Aktuálne tam pracuje aj okolo stotisíc Slovákov. Každoročných 300-tisíc nových prisťahovalcov chce britský premiér zosekať viac ako o polovicu. A to napriek tomu, že podľa viacerých štúdií za posledných desať rokov prispeli migranti do britského rozpočtu viac, ako z neho odčerpali na rôznych sociálnych benefitoch.

Mnoho lídrov v Európe je dlhodobo proti radikálnemu okresávaniu dávok v Británii, pretože sa obávajú ostrých reakcií svojich občanov, ktorí tam síce žijú, ale stále majú právo hlasovať v domácich voľbách. Všetci si však uvedomujú, že prípadný odchod Británie z únie by len prilial olej do ohňa k problémom s nekontrolova­teľnou utečeneckou krízou. Dominový efekt by sa totiž nedal zastaviť.

Cameron dobre vie, že bez únie sa jeho krajine nebude tak dariť ako dosiaľ. Dokazujú to viaceré ekonomické analýzy popredných medzinárodných think-tankov. Podľa najpesimistic­kejšieho scenára by odchod z EÚ mohol znížiť tamojšiu ekonomiku v najbližších pätnástich rokoch o vyše sedem percent. Briti by stratili aj prístup k 500-miliónovému európskemu trhu zákazníkov.

Na britské požiadavky v oblasti migrácie sa však treba pozerať aj z inej stránky. Cameronovým úsilím je momentálne udržať svoju Konzervatívnu stranu pokope. Jej protiúniové krídlo totiž už v 90. rokoch rozhádalo konzervatívcov natoľko, že s prehľadom vyhrali voľby labouristi. Dosiahnutie reforiem v EÚ by podľa viacerých ekonómov na istý čas spacifikovalo euroskeptické hlasy v strane.

To, že Cameron nikdy nechcel, aby krajina odišla z európskeho bloku, nasvedčuje, že v pôvodných plánoch mal referendum vyhlásiť až v roku 2017. Pre hrozbu druhej, výraznejšej vlny migrantov do Európy v druhej polovici tohto roka chce usporiadať referendum skôr. Utečenci sú totiž veľmi citlivou témou aj medzi bežnými Britmi, a to by mohlo viacerých prinútiť vo všeľudovom hlasovaní vyjadriť únii nie.

Britský premiér vyhlásil, že chce v kampani pred referendom poukázať na pozitíva, ktoré im prinieslo 40-ročné členstvo v európskom bloku. Na jednom sa však európski lídri s Cameronom zhodujú: únia potrebuje v tejto chvíli zásadné reformy na to, aby sa jej členské krajiny posúvali smerom vpred a nie dozadu.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Veľká Británia #Brexit