Bicykel je pritom ako jedna z čŕt holandskej národnej identity natoľko významný, že súčasťou integrácie imigrantov je aj kurz bicyklovania.
Pre nedávne referendum o asociačnej dohode medzi Európskou úniou a Ukrajinou platí, že holandskí voliči šliapli na brzdu európskeho bicykla už po druhý raz. Vzhľadom na podobné spoločenské okolnosti urobili tak zrejme z tých istých dôvodov ako v roku 2005, keď odmietli zmluvu o ústave pre Európu.
Zástupná otázka o Ukrajine
Kým spoločenskovedné výskumy pred jedenástimi rokmi ukázali, že za odmietnutím euroústavy bolo mnoho faktorov, ktoré priamo ani nesúviseli so samotnou zmluvou, hlbšie empirické analýzy dôvodov nesúhlasu s asociačnou dohodou zatiaľ chýbajú. Ideologický kontext politickej rozpravy počas kampane však naznačuje, že aj teraz sa za výsledkom skrýva odpoveď na inú ako predmetnú otázku referenda.
Je otázne, či voliči, ktorí odmietli dohodu s Ukrajinou, nevystavili politickým špičkám hneď väčší účet a či im spätne nezapočítali viac položiek naraz. Jedna otázka, viacero dôvodov hlasovať proti, pričom samotní iniciátori referenda z hnutia GeenPeil priznali, že im o asociačnú dohodu alebo rusko-ukrajinský konflikt ako taký vôbec nešlo.
Otázku z referenda formulovali len ako zástupnú, pretože Holanďania na rozdiel od Britov nemôžu hlasovať o vystúpení z EÚ. Predstavitelia tohto euroskeptického hnutia sa netaja svojím dlhodobým cieľom nahradiť hlbšiu politickú integráciu užším ekonomickým modelom väčšieho, ale najmä liberalizovaného a deregulovaného trhu.
Dôsledky zákulisnej politiky
Referendum o euroústave sa konalo počas dozvukov populistickej revolty Pima Fortuyna proti druhej fialovej koalícii. Nedávne referendum sa konalo v období, keď na vlne nespokojnosti s treťou fialovou vládou opäť kapitalizuje jeho krajne pravicový nasledovník Geert Wilders.
Politológovia dlhodobo varujú, že postdemokratická kartelizácia elít, volebno-profesionálne splývanie establišmentu, zotieranie rozdielov medzi stranami a široké pravo-ľavé koalície tvoria živnú pôdu pre protisystémové hnutia a ich populistickú kritiku reprezentatívnej demokracie.
Vládnuce idey zostanú ideami vládnucej politickej elity aj keď prevládne pravicový populizmus ako záložný plán presadzujúci liberálny trh ako pomyselnú alternatívu voči EÚ.
Z fialovej vlády namiešanej z červenej Strany práce (sociálni demokrati) a modrej Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu (pravicoví liberáli) sa stal pejoratívny pojem na označenie zákulisnej politiky, v ktorej mimo verejnej debaty politici rozhodujú bez občanov.
Vnútropolitické problémy vyplývajúce z internej globalizácie sa premietajú na demokratický deficit EÚ, ktorá sa vyobrazuje ako kafkovský zámok europanstva plný tajných chodieb a verejnosti neprístupných komôr. Odcudzenie voličov od tradičných ľavicových a pravicových zástupcov spolu s narastajúcou nedôverou voči verejným autoritám vedie k nárastu nekorektného kibicovania na všetky strany.
Populistickí odporcovia dohody opäť využili silný mobilizačný potenciál už osvedčených tém z predošlej eurokampane. Vtedajšia Bolkesteinova smernica a obava z poľského inštalatéra, dnešný voľný pohyb občanov z východnej do západnej Európy, vtedajšie otváranie prístupových kapitol pre Turecko a rozširovanie únie o stredoeurópske krajiny, dnešný nesúhlas s vízovou liberalizáciou a asociáciou s Ukrajinou, vtedajšie aj dnešné odmietanie redistributívneho príspevku Holandska v prospech nových, chudobnejších členských krajín…
Víťazstvo v prehre
Sociologické zistenia, že najsilnejšou štatistickou koreláciou sa vyznačoval vzťah medzi odporom proti euroústave a negatívnym postojom proti prisťahovalectvu, pôsobia z hľadiska dnešnej migračnej krízy ako déjà vu. Na margo Heglovho tvrdenia, že dejiny sa opakujú dvakrát, Marx dodal, že prvýkrát ako tragédia, druhýkrát ako fraška. Analýzam chýba uvedomenie tejto súvzťažnosti operujúcej na pozadí oboch hlasovaní a politici stredového prúdu fraškovite opakujú chyby minulosti.
Azda jedinou vecnou analýzou právneho obsahu dohody sa v kampani prezentovala opozičná Socialistická strana, ktorá kritizovala konkrétne články asociačnej dohody na pozadí chystaného Transatlantického obchodného a investičného partnerstva s USA. Právne mechanizmy chrániace investorov pred sociálnymi politikami štátu považuje v oboch prípadoch za trójskeho koňa nadnárodných spoločností.
Trhové záujmy poniektorých tak naďalej vedú k interetnickej animozite mnohých. Pritom vládnuce idey zostanú ideami vládnucej politickej elity aj keď prevládne pravicový populizmus ako záložný plán presadzujúci liberálny trh ako pomyselnú alternatívu voči EÚ. Demokratickej zvrchovanosti ľudu to nepomôže, ide iba o víťazstvo v prehre.