Ďalej som tvrdil, že Smer v kampani kládol dôraz na otázku prijímania utečencov namiesto sociálno-ekonomických tém a že svojou protiutečeneckou rétorikou prispel k vzostupu fašizmu na Slovensku.
Blaha na svoju obranu tvrdí, že sa vždy zastával práv sexuálnych menšín, že kritizuje kapitalizmus, podporuje sociálne politiky a že Smer takéto politiky aj prenáša do praxe. Odmieta, že by postoje slovenského obyvateľstva mohlo ovplyvniť konanie vládnucej strany. Naopak, ľudia na Slovensku údajne nie sú liberálni ako napríklad v Škandinávii, takže liberálna ľavica u nás nemá šancu.
Blahova funkcia v Smere
Blahovi nemožno uprieť angažovanie sa v prospech politík, ktoré obmedzujú deštruktívne dosahy súčasného kapitalizmu. Rovnako tak nemám dôvod mu neveriť, že sa v kultúrnych otázkach ľudských práv cíti byť liberálom. Takisto platí, že konkrétne politiky Smeru sú často do istej miery progresívne, či už ide o zrušenie rovnej dane, alebo o zmeny v dôchodkovom systéme. Vo všetkých troch prípadoch ide o chvályhodné, hoci nedostatočné postoje a aktivity.
Na Blahovo pôsobenie na slovenskej politickej scéne je však lepšie nazerať z hľadiska jeho funkčného postavenia v rámci Smeru. Ostrou kritikou globálneho kapitalizmu (neprekračujúcou však limity sociálno-demokratickej perspektívy) posúva verejnú debatu do tém, o ktorých sa ešte pred desiatimi rokmi diskutovalo takmer výlučne na akademickej pôde.
Jeho funkcia v politickom systéme mu však neumožňuje venovať sa kľúčovým problémom slovenského kapitalizmu. Blaha nemôže kritizovať prepojenie oligarchie so Smerom, pretože by sa tým ihneď skončila jeho politická kariéra. Jeho prínos do verejnej diskusie tak bledne vo svetle legitimizácie politickej oligarchie, ktorá pre seba zabezpečuje milióny vlastnou hlavou. Akokoľvek chcem veriť, že samotný Blaha nie je zaangažovaný na kauzách typu karuselových podvodov, prispieva k nim tým, že sa stáva ideologickým nástrojom tejto oligarchie.
Takže, áno, Blaha má pravdu, že kritizuje globálny kapitalizmus, ale jeho pozícia na politickej scéne mu znemožňuje kritizovať slovenský kapitalizmus s oligarchiou, s ktorou sedí v poslaneckých laviciach. Zaujímavosťou je, že stranícka disciplína nie je u Blahu v mediálne menej viditeľných témach absolútna. Napríklad jeho kritika Transatlantickej dohody EÚ s USA je v priamom protirečení voči oficiálnej politike Smeru.
Oportunizmus v kultúrnych otázkach
Ideologickú prácu pre Smer robí aj v kultúrnych otázkach. Jeho pozícia na politickej scéne nevyžaduje, aby siahodlho vysvetľoval nehumánne postoje Smeru nezlučujúce sa s tradíciami sociálnej demokracie. Napriek tomu tak pravidelne činí.
Pritom by úplne stačilo, aby kritizoval kapitalizmus a zahraničnú politiku Spojených štátov, čo robí často a do veľkej miery aj dobre. Je možné, že v prípade vysvetľovania kultúrnych postojov ide o jeho vlastnú snahu racionalizovať oportunistický postoj v jadre liberálneho marxistu v netolerantnej spoločnosti.
Sám Blaha tento oportunizmus priznáva, keď píše, že „pokiaľ by slovenská ľavica zvolila liberálny multikulturálny prístup, dnes by sme možno mudrovali o ľavicových vzdušných zámkoch niekde mimo parlamentu“.
Namiesto toho, aby dôsledne zastával svoje hodnoty, v otázkach, ako je spolužitie lesieb a gejov, sa doteraz parlamentného hlasovania buď zdržal, alebo nezúčastnil. Pritom ešte v roku 2002 mu predvolebné slogany Smeru pripomínali „skôr akési protofašistické vízie ako naozajstnú ľavicovú politiku“. Robert Fico si podľa Blahu možno „na jeden z bilbordov neobliekol čiernu košeľu náhodou“.
Problematické je aj Blahovo tvrdenie, že Slováci nemajú takú mieru liberálnej otvorenosti ako obyvatelia škandinávskych krajín. Hoci vo všeobecnosti uznáva premenlivosť postojov voči cudzincom alebo menšinám, miesto presadzovania vlastného názoru nasleduje odlišný – zdanlivo nemenný – hlas ľudu. Akoby si neuvedomoval, že ľudské názory okrem školy či médií často ovplyvňujú aj politické strany a ich predstavitelia svojimi vyjadreniami.
Rovnako ako sa politici uchádzajú o hlasy voličov, ktorí s nimi súhlasia, tak sa iných voličov snažia presvedčiť, aby zmenili svoj názor. Je možné, že pritom niektoré hlasy stratia, podstatné však je, že v parlamente konajú podľa svojho svedomia a presvedčenia, ako to predpokladá slovenská ústava.
V prípade Smeru by som však v kultúrnych otázkach netvrdil, že ide o vypočítavosť. Táto strana je mužsky šovinistickou, antienvironmentálnou a hádam aj homofóbnou organizáciou. V nej je Ľuboš Blaha v niektorých ohľadoch svetlou, žiaľ však oportunistickou výnimkou.