Keď ťa vlasť potrebuje...

„Keď ťa vlasť potrebuje, nie je čo riešiť,“ dal by sa glosovať výsledok prvého kola rakúskych prezidentských volieb. Aby sme boli presní, kandidát nacionalistickej Slobodnej strany Rakúska prevalcoval kandidátov tradičných ľudových strán so sloganom: „Budíček pre Rakúsko. Tvoja vlasť ťa teraz potrebuje!“

27.04.2016 17:00
debata (14)

Šok a zemetrasenie sú síce titulky z pohľadu ťahu na čítanosť prirodzené, nevystihujú však celkom realitu. Odklon od tradičných strán, ktoré republiku riadili – doslova a do písmena – celú druhú polovicu 20. storočia, sa deje už pár desaťročí. Inak však voľby dôsledne odkopírovali už obohratý európsky „hnedý“ scenár. Nepomáha, že Rakúsko patrí k svetovej k špičke krajín v kvalite života. Veď kto by už porovnával, keď mu vládne neobľúbená a za vrchného nositeľa stagnácie onálepkovaná veľká koalícia stredu. Až tri štvrtiny voličov v nedeľu uviedli, že k vláde prechovávajú nespokojnosť až hnev. Keď Rakúšan cíti ohrozenie migračnou vlnou, tlakom Bruselu či globalizáciou, a keď, samozrejme, aj jeho zasahuje antisystémový „zeitgeist“.

Navyše prezidentské voľby sú v zásadnej miere voľby osobnostné. A čo sa týka personálnych nominácií oboch tradičných ľudových strán, tie boli až šokujúco scestné. Postaviť v dnešnej atmosfére do súboja prototypy kariérnych politických vyslúžilcov a staviť na „skúsenosti“ je znakom značnej odtrhnutosti od reality.

Pozície súperov vo vzťahu najmä k vonkajším výzvam krajiny a spôsobu, ako sa s nimi popasovať, sú také odlišné, že výsledok dosť napovie o charaktere krajiny.

„Vlk v ovčom rúchu“ je pomerne trefné označenie hviezdy prvého kola Norberta Hofera, rovnako ako označenie jeho štýlu za „nacionalizmus 2.0.“. Žiadne trieskanie do stola, urážky a reminiscencie za starými poriadkami (Tretej ríše). Jasné nacionalistické a xenofóbne pozície – asi najlepšie symbolizované ostentatívnym tematizovaním nosenia pištole aj do parlamentu, odporom k Bruselu, migrantom, ale napr. aj k zmluve TTIP, teda všetkému, čo prichádza zvonku, na povrchu prekrýval vždy sympatický, priateľský a umiernený tón a štýl. A hľa, v takejto salónnej podobe si získal viac ako tretinu voličov. Stranícky šéf slobodných Strache vysvetlil Hoferov úspech potrebou Rakúšanov po ochrancovskej osobnosti na čele krajiny. Čo je opäť akoby „copy-paste“ nálad prakticky v celej Európe.

Pozoruhodné a výpovedné o dominantnej nálade v krajine je však aj to, že na „vlasť“ stavil aj druhý postupujúci, zelený ľavicový liberál Van der Bellen, samozrejme, v inej dikcii ako nacionalista Hofer – optimistickejšej, svetu otvorenej, stavujúcej na silu a schopnosti vlastnej krajiny. „Veriť Rakúsku,“ hovoril na jednom z pôsobivých hlavných plagátov, kŕmiac psíka na tirolskej horskej lúke. Alebo „Vlasť potrebuje súdržnosť“ na ďalšom. Toľko lásky k domovine tradične kozmopolitní a tolerantní zelení neprezentovali azda ešte nikdy, zjavne to však bola správna cesta, samozrejme, v spojení so silným morálnym profilom samotného kandidáta. Ktorý sa, samozrejme, od začiatku označoval za outsidera.

Kto vyjde o necelý mesiac zo súboja ako víťaz, je, samozrejme, otvorené, isté však je, že to bude zákopová vojna mobilizujúca na obave a strachu, na jednej strane obave z modrého, nacionalistického Rakúska, na druhej zo „slniečkarskeho“ hazardéra s bezpečnosťou a osudom utešenej alpskej republiky. Pozície súperov vo vzťahu najmä k vonkajším výzvam krajiny a spôsobu, ako sa s nimi popasovať, sú také odlišné, že výsledok dosť napovie o charaktere krajiny. O tom, či si Rakúsko verí, že výzvy zvládne ako otvorená krajina, alebo sa bude chcieť pred nimi uzavrieť – akokoľvek naivno-romantická táto predstava v realite je.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #Rakúsko #Norbert Hofer