Neférová súťaž o rovnosti

Slovenský občiansky sektor sa pomaly, ale isto, posúva doľava. Najnovším prejavom tohto posunu je vyhlásenie súťaže „som neNORMÁLne fér“ občianskym združením Equity pod záštitou verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej.

12.05.2016 09:00
debata

Bývalá poslankyňa za pravicovú SDKÚ sa rozhodla podporiť súťaž propagujúcu rovnosť. Na prvý pohľad vítaná zmena ukazuje, že od neoliberalizmu k sociálnemu liberalizmu nemusí byť až tak ďaleko.

Znižovanie chudoby vo svete sa dá okrem iného dosiahnuť tým, že prestaneme dovážať iba suroviny, akou je kakao, a začneme dovážať výrobky s vyššou pridanou hodnotou, akým je napríklad čokoláda.

Cieľom súťaže je upriamiť pozornosť detí, mladých ľudí a ich pedagógov na vnímanie férovosti a spravodlivosti v riešení situácií bežného života. Pri ľuďoch s odlišnými možnosťami sa má prihliadať na ich individuálne rozdiely, pretože jedna norma pre všetkých nemusí byť vždy fér. Pri čítaní týchto riadkov isto zaplesá srdce nejednej ľavičiarky. Kam však siaha férovosť tejto novej súťaže?

Naznačuje to jeden zo sloganov súťaže: Férovosť a férový prístup sa týkajú nás všetkých. Akoby chcel vyjadriť, že súťaž sa týka iba nerovných vzťahov v slovenskej spoločnosti, teda nás všetkých, čo sme na Slovensku. Bližší pohľad však ukazuje, že sa netýka nás všetkých na svete.

Rovnako tak sa zdá, že je súťaž zameraná na mladých a ich vyučujúcich, ale celkom opomína mnohých ďalších, ktorí nerovnosti vytvárajú. Jednoducho, zdá sa, že tak nová súťaž, ako aj férovosť, ktorú propaguje, sú akési neúplné.

Výherné ceny a partneri

V prvom rade sú problematické ceny, ktoré súťažiaci môžu vyhrať. Napríklad smartfón od čínskej firmy Coolpad. Od férovej súťaže by človek očakával ceny, pri ktorých sa dá dôvodne predpokladať, že sa pri ich výrobe dodržané férové pracovné podmienky.

Dá sa o takých podmienkach hovoriť pri čínskej produkcii? Dá sa o takýchto podmienkach hovoriť pri ťažbe koltánu, ktorá vyvoláva ozbrojené konflikty v Kongu? A nemali by podobné otázky trápiť tých, ktorí nám chcú kázať o rozdieloch medzi rovnakým prístupom a rovnocennosťou? Zároveň treba zdôrazniť, že na trhu je tzv. férfón – telefón, ktorý by nemal obsahovať minerály z konfliktných oblastí.

Druhým problémom sú partneri súťaže. Patrí sem napríklad firma Barbory Yurkovič venujúca sa stylingu a mejkapu. Hoci je vzhľad nepochybne dôležitou súčasťou ženskej i mužskej identity, neúmerný dôraz, ktorý naň v našej spoločnosti najmä u žien kladieme, má za následok prehlbovanie rodových nerovností.

Akým spôsobom chce súťaž usilujúca o rovnosť túto rovnosť dosahovať, ak zároveň robí reklamu firme, ktorá sa svojím podnikaním podieľa na jej vytváraní? Pokiaľ budeme ženám (a mužom) vnucovať predstavu, že u žien je prvoradý ich vzhľad, len ťažko docielime, aby ich muži brali ako rovnocenné partnerky.

Ďalším partnerom súťaže je firma na výrobu čokolády Chocolate Patrik. Podobne ako pri výrobe telefónov i v tomto prípade je namieste otázka, či sa produkty tejto firmy vyrábajú férovo. Na stránke firmy sa človek dočíta, že čokoláda je vyrobená z najkvalitnejších surovín.

To, či sa pri ich pestovaní využíva detská práca, ktorá je v tomto priemysle veľmi častá, však jasné nie je. Čiastočná férovosť sa však dá zaistiť aj v tomto prípade prostredníctvom Fair Trade čokolády. Prečo súťaž o férovosti nehľadá partnerov, ktorým na nej záleží nielen u nás, ale na celom svete?

Nemenej dôležitý je ekonomický aspekt výroby. Ekonomická nerovnosť vo svete je okrem iného dôsledkom spojenia náročnosti výroby s jej geografickým umiestnením. Znižovanie chudoby a nerovnosti vo svete sa dá okrem iného dosiahnuť tým, že prestaneme dovážať iba suroviny, akou je kakao, a začneme dovážať výrobky s vyššou pridanou hodnotou, akým je napríklad čokoláda.

Férové by v tomto prípade teda bolo namiesto spolupráce s firmou, ktorá vyrába čokoládu na Slovensku, podporiť družstvá produkujúce čokoládu v Latinskej Amerike či Afrike a agitovať za zmenu nastavenia medzinárodných obchodných vzťahov.

Treba novú súťaž odmietnuť?

Zdá sa teda, že zdanlivo férová súťaž v skutočnosti ponúka neférové výherné ceny a spolupracuje s firmami, ktoré sú založené na nerovnosť vytvárajúcich rodových stereotypoch a na nerovnosť vytvárajúcich ekonomických vzťahoch.

Je to však dostatočný dôvod na úplné odmietnutie takej súťaže? Veď bezohľadnosť k nerovnosti vo svete je na Slovensku prakticky normálna. Okrem pár mimovládnych organizácií (spolupracujúcich napríklad na kampani Ži fér) a pár komunistických strán tu len málokto poukazuje na globálnu nerovnosť.

Takáto súťaž môže byť užitočná pri šírení myšlienok rovnosti a férovosti. Zmieňovaný odklon od pravicových hodnôt, ako je zásluhovosť či súťaživosť – v časti mimovládnej sféry potom môže v budúcnosti – keď sa zase raz bude hrať o veľa – prispieť k odklonu tejto časti spoločnosti od straníckej pravice.

Požadujme však zároveň od organizátoriek súťaže dôslednosť v otázkach rovnosti, napríklad aj v otázke tendencie kapitalistického systému produkovať nerovnosť a riešení, ktoré navrhuje Thomas Piketty. Veď im predsa ide o rovnosť a spravodlivosť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #súťaž