Sanders by mal zrejme zvážiť ďalšiu účasť v primárkach, keďže svojou kandidatúrou skôr triešti sily demokratov a na svoju stranu získal len veľmi málo Afroameričanov a Hispáncov.
Málokedy v moderných dejinách USA boli dvaja hlavní rivali v zápase o Biely dom rozdielnejší. Na jednej strane skúsená politička, diplomatka, ostrieľaná a vážiaca slová. Na druhej milionár a showman, uštedrujúci údery a urážky naľavo aj napravo, ktorého skúsenosť s politikou je iba niekoľkomesačná. Jeho populizmus, silácky prístup k rivalom, ako bol Marco Rubio a Ted Cruz, mu priniesli úspech. Je však tiež nesporné, že si proti sebe popudil ženy a menšinových voličov, napríklad Hispáncov, svojou antiprisťahovaleckou rétorikou.
Zahraničnopolitických stratégov zasa vyrušuje Trumpova zhovievavosť voči Vladimirovi Putinovi a deklarovaná snaha o oslabenie NATO a americkej účasti v tomto vojenskom zoskupení. Clintonová je uhladenejšia, má premyslenú stratégiu v domácej i zahraničnej politike. Pokiaľ ide o ekonomické otázky, musela sa, keďže súťažila s radikálnejšou rétorikou Sandersa, posunúť doľava. Nedopustila sa však v priebehu kampane výraznejších chýb. Jej určitou slabinou môže byť nedostatok spontánnosti a azda aféra s jej emailmi, keď bola ministerkou zahraničia. Na rozdiel od Trumpa však má jednoznačnú podporu vedenia svojej strany. Jej program priťahuje najmä ženy a menšinových voličov, zvlášť Afroameričanov.
Práve to môže byť v novembrových voľbách rozhodujúce. Voličov z menšín totiž stále pribúda a inklinujú skôr k demokratom. Amerika sa mení a demokrati pochopili túto zmenu ako prví. Preto, ak nedôjde v krátkom čase k zásadnému prekvapeniu, Clintonová má nad Trumpom navrch. Aj napriek jeho všestrannému úsiliu dominovať v médiách a útočiť na všetkých, ktorí ohrozujú jeho úspech. Víťazstvo Clintonovej by bolo pre svet lepšie. Európa a okolitý svet potrebuje Ameriku silnú, ale aj empatickú.