Zdravie je majetkom spoločnosti

Z operačného programu Efektívna verejná správa 2014 - 2020 sa bude financovať zakladanie analytických oddelení na ministerstvách podľa vzoru Inštitútu finančnej politiky, ktorý na Ministerstve financií SR vznikol ešte v januári 1999. Rastie skepticizmus, či sa budú politici odporúčaniami týchto novovznikajúcich útvarov riadiť.

21.05.2016 09:00
debata (2)

Odpolitizovaná politika?

V televíznej diskusnej relácii O päť minút dvanásť z úst Alana Suchánka, poslanca NR SR za OĽaNO, zaznela už neviem koľká modifikácia výroku o tom, ako treba verejnú sféru odpolitizovať. „Zdravotníctvo nie je ani pravé, ani ľavé, iba dobré alebo zlé.“ To údajne platí o školskej, komunálnej, ba dokonca aj o hospodárskej politike.

Ide o typické atribúty neoliberálnej politiky v zdravotníctve. Bude sa nimi nový minister riadiť?

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker namietol, že otázka siete nemocníc nemôže byť celkom apolitická, lebo od jej riešenia môžu závisieť výsledky volieb napríklad na úrovni kraja. Mal pravdu. Nielen v našej spoločnosti sa darí ale presadzovať názor, že riadiť a rozhodovať by mali odborníci, teda profesionáli, a nie politici.

Takíto sedia napríklad v orgánoch Európskej centrálnej banky, sporadicky v úradníckych vládach, ktoré údajne dosahujú lepšie výsledky ako volené kabinety. Sú však i títo technokrati naozaj apolitickí? Ak nie, čie záujmy presadzujú?

Vládny program je výsledkom politických negociácií, nie odbornej analýzy. Iná vec je, že by sa bez takýchto analýz jeho zostavovanie nemalo zaobísť. Kam dospel politický kompromis vo vládnom dokumente na roky 2016 až 2020 o zdravot­níctve?

Aké chceme zdravotníctvo?

Smer-SD svojim pravicovým partnerom očividne ustúpil viac, ako by sme čakali. Nie je to len pri formulácii, že vláda pripraví vytvorenie systému viaczdrojového financovania, t. j. zákonom stanoveného dofinancovania zdravotnej starostlivosti pacientmi. Zakotvenie bezplatnej zdravotnej starostlivosti je v najvyššom politickom dokumente – v Ústave SR. A od nej by sa ani koaličná vláda nemala odkloniť.

Zdanlivo by sme predpokladali, že je sociálno-demokratické zdôrazňovať, že „vláda bude garantovať podporu pre dôstojný a bezplatný prístup (k zdravotnej starostlivosti) sociálne najslabších a znevýhodnených občanov“. Inými slovami, aspoň pre sociálne najslabších zostane zdravotná starostlivosť bezplatná.

No k tomuto záväzku sa hlásia i všetky strany pravicového spektra v civilizovanom svete (v USA od čias Lyndona Johnsona existuje program Medicaid pre nízkopríjmové rodiny a jednotlivcov), ktoré spoločne presadzujú tzv. zvyškový či reziduálny sociálny model. Z takého modelu neprofituje stredná vrstva, a preto je čoraz menej naklonená financovať ho zo svojich daní.

Zámery vlády uskutočniť revíziu výdavkov v zdravotníctve možno iba kvitovať. Za základného predpokladu, že sa bude mať stále na mysli, že zdravie nie je tovar a že preto pravidlá trhu musia pri nakladaní so zdravím ustúpiť.

To, že nemecký Najvyšší spolkový súd (BGH) rozhodol v prospech Slovenska v konaní o zrušení arbitrážneho rozhodnutia v spore so spoločnosťou Achmea o zákaze zisku zdravotných poisťovní, možno povzbudí vládu realizovať svoje ďalšie opatrne vyslovené predsavzatie: Pripraviť „pravidlá pre účelnosť vynakladania verejných zdrojov, ktoré sa budú realizovať aj prostredníctvom obmedzenia zisku zdravotných poisťovní, a to v súlade s právom EÚ a SR“.

Nominácia vzbudzuje pochybnosti

Podľa informácií z médií minister zdravotníctva, nominant Smeru, chce poveriť vedením Inštitútu zdravotnej politiky od júla 2016 riaditeľa Health Policy Institute (HPI) – Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku Tomáša Szalaya. Lekárske odborové združenie túto nomináciu spochybňuje jeho údajným prepojením na finančnú skupinu Penta.

Na stránkach HPI – napriek ich výzvam na transparentnosť – nebolo možné nájsť výročnú správu po roku 2012, z ktorej by sme mohli usúdiť, akým spôsobom sa tento inštitút financuje. Do roku 2012 to boli granty a podnikateľská činnosť napríklad pre ministerstvá zdravotníctva SR a ČR za pravicových vlád a zdroje napríklad zo Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj, ktorá združuje 22 medzinárodných farmaceutických spoločností, ktoré predstavujú polovicu podielu trhu s liekmi, zo Združenia zdravotných poisťovní SR a pod. Pri takto financovaných think-tankoch sa dá sotva hovoriť o nezávislosti.

Misia HPI zverejnená na webovej stránke, ktorú si nepochybne jej riaditeľ v plnom rozsahu osvojil, je ukážkou toho, že politika v zdravotníctve je politická. HPI chápe zdravie ako individuálny statok, teda ako tovar.

Podporuje aj v zdravotníctve trhové mechanizmy, „ktoré sú preukázateľne efektívnejšie ako štátna intervencia“, a súkromný sektor, ktorý je garantom „regulácie v zdravotníctve“. Ide o typické atribúty neoliberálnej politiky v tomto rezorte. Bude sa nimi nový minister zdravotníctva riadiť?

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #Tomáš Drucker