Ktoré Rakúsko zvíťazí?

K veci sa však dá pristúpiť aj z iného konca. Rakúsko je jednou z tých krajín, ktoré na pohľad zvonka pôsobia ako vydarené miesto pre život: široká stredná vrstva s relatívne slušným životným štandardom, jedno z najvyšších HDP na hlavu na svete a celkovo dobrá, diverzifikovaná štruktúra ekonomiky, nízka nezamestnanosť, slušný a relatívne funkčný sociálny systém, zdravotníctvo a školstvo, v skratke fungujúci štát.

A preto je Rakúsko vzorových príkladom, že frflať na systém a tváriť sa frustrovane z politických a iných elít, je možné aj „na vysokej nohe". Teda, že protest ako „hit sezóny“ sa vôbec neobmedzuje na nefunkčné, korupciou prerastené štáty plné chudobných občanov. Takým totiž Rakúsko nie je ani náhodou. Napriek tomu ide zvoliť za prvého muža republiky kandidáta, ktorý sa po prvé vymedzuje voči súčasným – samozrejme neúnosným – pomerom v krajine a po druhé ako ochranca voči všetkým zlám, ktoré alpskú republiku ohrozujú.

Nahráva mu pritom ohromná nepopularita vládnych strán, ako nositeľov skostnateného politického systému, proti ktorému sa kandidát slobodných vymedzil, jeho súzvuk s väčšinou v téme utečeneckej krízy, údajná štrukturálne pravicová väčšina Rakúska, voči ktorej je intelektuálny ľavicový liberál, zelený protikandidát Alexander Van der Bellen, v slabšej pozícii. Celkovo sú obaja súperi svojimi príbehmi a osobnostnými profilmi až kryštalickými protipólmi podľa samotných Rakúšanov čím ďalej tým polarizovanejšej spoločnosti, že toto delenie najskôr ešte posilnia. Jeden kandidát reprezentuje mesto, druhý vidiek, jeden vysokoškolských profesorov a umelcov, druhý robotníkov a farmárov, jeden je z nóbl štvrte vo Viedni, druhý zo sídliska na jej okraji. Je to zjednodušená, plastická schéma, ale doslova takéto delenie ponúkli tvrdé dáta z prieskumov prvého kola volieb. Až by sa núkalo postaviť otázku, ktoré Rakúsko zvíťazí? Nedeľný výsledok je úplne otvorený a s istotou sa dá povedať len to, že prvýkrát po 30 rokoch nebude prezidentom nominant dvoch nosných ľudových strán 2. republiky. Zaujímavé je, že pri porovnaní celkovej populácie má jasnú prevahu kandidát nacionalistických slobodných Hofer, ak však zohľadníme len ľudí, ktorí tvrdia, že sa naisto na voľbách zúčastnia, je súboj vcelku vyrovnaný.

Zásadný a možno rozhodujúci škrt cez rozpočet tímu slobodných a Hofera urobilo v posledných metroch súboja rozhodnutie sociálnych demokratov o novom kancelárovi. Výmena kancelára extrémne nepopulárnej vlády, navyše za osobu, ktorá v prvých bleskových prieskumoch dosiahla hneď najväčšiu popularitu zo všetkých politikov krajiny, má šancu výrazne znížiť protestný protivládny sentiment, na ktorom je kampaň Hofera z veľkej časti postavená. Motívom mnohých jeho priaznivcov bola potreba protipólu proti nenávidenej vláde v prezidentskom paláci. Táto protestná energia s novým populárnym kancelárom, ohlasujúcim zásadne nový štýl aj obsah vládnutia, pod nálepkou akéhosi „new dealu“, môže na kľúčových finálnych metroch oslabiť a stáť slobodných a Hofera rozhodujúce hlasy.

„Kto volí Hofera, dostane v dvojbalíku aj kancelára Stracheho, a teda kompletne nacionalistické, protieurópske vedenie štátu, čo znamená postupnú „orbanizáciu“ Rakúska.“ Na to, či je táto hra na obavy zo strany priaznivcov zeleného profesora Van der Bellena oprávnená, alebo len účelová predvolebná panika, samozrejme, odpovie až budúcnosť.