Víťazstvo rozumu?

Posolstvo prezidentských volieb v Rakúsku je jasné. Už nemožno pochybovať o tom, že u našich západných susedov nastala nová politická éra.

25.05.2016 16:00
debata (2)

A tým, že Zelenými podporovaný politik Alexander van der Bellen vyhral nad kandidátom pravicových populistov Norbertom Hoferom, je dosť ľudí, ktorí oslavujú zdanlivé víťazstvo rozumu. Čo to však znamená v aktuálnych politických podmienkach v Rakúsku?

Alexander Van der Bellen vyhral iba tesne. Vyhral však, a o to ide vo voľbách. Designovaný prezident nepôsobil na najvyššej úrovni rakúskej politiky od roku 2012. Teda sa dá konštatovať, že Van der Bellen sa už dávnejšie rozlúčil s tradičnou politickou činnosťou, z ktorej je zrejme už znechutená veľká časť rakúskych občanov. Napriek tomu ho stále tak isto vnímajú ako reprezentanta starého systému, a to aj práve preto, že vedel transformovať rakúskych Zelených smerom k umiernenej občianskej strane. V súvislosti s prezidentskými voľbami to môžeme interpretovať tak, že víťaz svojím spôsobom síce skončil s bývalou politikou, ale pritom si zachoval určitú mieru spätosti s ňou.

Norbert Hofer je zase od roku 2006 riadnym poslancom rakúskej Národnej rady. Je teda financovaný politickým systémom, ktorý chce zásadne zmeniť takzvanou treťou cestou. Na rozdiel od Van der Bellena dôrazne odmieta štruktúru druhej Rakúskej republiky, hoci osobne už roky z nej profituje.

Rakúšania sa v nedeľu mali rozhodnúť, či sa chcú prechodne rozlúčiť s tradičnou politikou alebo ju chcú úplne odmietnuť. Tentoraz vyhral prvý variant. Otázka však znie, či to naozaj predstavuje východisko z hlbokej politickej frustrácie Rakúšanov. V obidvoch prípadoch chýba určitá miera zodpovednosti, ktorú treba na to, aby človek vedel efektívne zmeniť a tvoriť svoje okolie. Veď žiaden z kandidátov sa bezvýhradne nepriznal k systému, ktorý treba nejakým spôsobom reformovať, čo si však vyžiada pomerne vysoký súhlas občanov.

Sedemdesiatdvaročný Van der Bellen bude musieť počas nasledujúcich mesiacov dokázať, že vie skombinovať vysoký vek s múdrosťou v rámci konštruktívnej spolupráce s kancelárom Christianom Kernom. Ide o poslednú šancu tradičných síl dať politickému Rakúsku novú tvár bez toho, aby do toho stále zasahovali pravicoví populisti. Tí po tesnej Hoferovej porážke a v súvislosti s rastúcou obľúbenosťou svojej strany oprávnene cítia, že sa v budúcoročných voľbách prebojujú do skutočne mocných pozícií.

Teda vôbec nemôžeme hovoriť o víťazstvo rozumu. Van der Bellen je predovšetkým stelesnenie nádeje, že Rakúšania ešte zavčasu nájdu riešenie, aby sa ich krajina nestala baštou extrémnej pravice v západnej Európe. Takúto nádej však treba napĺňať zmenou politickej kultúry prostredníctvom širokej spoločenskej debaty. To sa môže podariť, ak si designovaný prezident s novým kancelárom navyknú na také vystupovanie, že Kern plynulo otvorí reformy najmä v oblasti oživenia hospodárstva, kým Van der Bellen príde s celým radom nápadov, ako premostiť dlhoročné priepasti medzi rôznymi spoločenskými tábormi.

Tradičné politické štruktúry môžu mať v tejto situácii veľkú výhodu, lebo reprezentanti zúčastnených strán sa dlho poznajú a vedia spolupracovať. Problém však spočíva v tom, že zrejme nie sú schopné zabezpečiť ďalekosiahle zmeny, čo znamená iba malú korektúru doterajšieho kurzu. Pritom „skúsené“ politické sily musia pristúpiť k reformám, inak rakúskej spoločnosti hrozí ďalší rozpad. Už nemajú veľa času. Zostáva im ešte niekoľko mesiacov, počas ktorých môžu aspoň nastaviť výhybky a do čela strán presadiť nových špičkových politických reprezentantov.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #Rakúsko #Norbert Hofer #Alexander Van der Bellen