Na vymyslenom predpoklade

Ministerstvo práce je trvalou baštou ochrany gastrolístkov. Pri tom sa bráni vedeckými štúdiami. Keďže nájsť ich nie je vôbec jednoduché, vyžiadali sme si ich. Ministerstvo svoje argumenty opiera o štúdiu a prieskumy, ktoré nechala spracovať asociácia gastrofiriem. V ekonómii sa používa termín „regulačný únos“. To je situácia, keď firmy radia štátu, ako regulovať.

31.05.2016 12:00
debata (3)

Predpokladajme však, že túto štúdiu spracovali bez konkrétnych záujmov, s cieľom poznať pravdu. Jej argumentačná línia je číra ako diamant: povinné gastrolístky, pravidelná zdravá strava, zníženie rizika obezity, zlepšenie zdravotného stavu, menej práceneschopnosti, vyššie HDP a nižšie výdavky na zdravotníctvo. Druhú, tretiu, štvrtú a piatu implikáciu sa dá ťažko spochybniť. Čo však s prvou?

Ministerstvo práce pokračuje v obrane gastrolístkov, ktoré vytvárajú miliónové renty pre niekoľko vybraných firiem.

V tretej časti materiálu „Vplyv zrušenia stravných lístkov na zdravie“ sa predstavujú viaceré štúdie, ktoré poukazujú na vplyv zdravého stravovania na zníženie pravdepodobnosti obezity. Problém však je, že tieto štúdie skúmajú vplyv vzdialenosti kvalitných a nekvalitných zdrojov stravovania. Ich logickým záverom je, že čím viac a bližšie sú kvalitné zdroje (ovocie, zelenina, čerstvé mlieko), tým menej sú ľudia obézni a čím viac a bližšie sú nekvalitné zdroje (fast-foody, bagety, sendviče), tým viac sú obézni.

Očividný problém spočíva v tom, že to gastrolístky ani zďaleka negarantujú. Za ne si totiž ľudia môžu kúpiť kvalitnú, ale aj nekvalitnú stravu vo fast-foodoch. Gastrolístky nemajú v sebe zabudovaný snímač skúmajúci kvalitu kúpeného obeda. Môžete ich použiť na nákup kokakoly s hranolčekmi a so zmrzlinou k tomu. Štúdia sa tak od začiatku zakladá na vymyslenom predpoklade, že sa gastrolístky využijú na zdravú stravu.

Druhým predpokladom, ktorý spája gastrolístky so zdravím, je pravidelnosť stravovania. Myslíte si, že štúdia cituje pozorovania zo zahraničia, ktoré preukazujú, že pre zrušenie gastrolístkov ľudia prestali jesť teplé jedlo a začali kupovať bagety? Chyba lávky. Tu sa štúdia odvoláva na prieskum, ktorý si opäť nechala spracovať asociácia gastrofiriem. Prieskum sa pýta na otázku: čo by ste, keby ste…? Z akademického hľadiska ide o najmenej kvalitný „dôkaz“. Účastníci dotazníka sa údajne vyjadrili, že bez gastrolístkov by jedli menej pravidelne. Ide tak o pomerne čudný predpoklad, keď impulz na návštevu reštaurácie nie je daný ani tak hladom, ale skôr pohľadom do obálky s gastrolístkami.

Pritom už v roku 2009 (posledné dostupné dáta) približne tretina gastrolístkov neputovala do reštaurácií, ale do klasických obchodov s potravinami. Teda presne tam, čím strašia obhajcovia gastrolístkov. Prečo však neexistujú aktuálne dostupné údaje o tomto pomere? Gastrofirmy k nim určite majú prístup. Možno majú dôvod, prečo ho neuvádzajú.

Na základe týchto dvoch predpokladov sa spustil celý model „sveta bez gastrolístkov“. V ňom sa následne ráta so zvýšením rizika obezity o 8,92 percenta, čo znamená okolo 70-tisíc nových obéznych obyvateľov SR. To vedie k zvýšeným výdavkom na zdravotníctvo o 26 miliónov eur a k nižšiemu HDP o 23 miliónov eur. Podľa predpokladov v modeli by sa totiž čerpalo až o 280-tisíc pracovných dní PN viac.

Všetko to sa však zakladá na prvej implikácii z úvodu, ktorá stojí na hlinených nohách zlej interpretácie a nepochopenia. Ministerstvo práce však napriek tomu pokračuje v obrane gastrolístkov, ktoré vytvárajú miliónové renty pre niekoľko vybraných firiem. Chýbajúce kvalitné podklady preto vyvolávajú otázky o skutočnej motivácii ministra a zástupcov ministerstva. To, samozrejme, platí aj pre všetkých poslancov, čo nehlasovali za zrušenie ustanovenia, ktoré rentu na úkor príjmov zamestnancov umožňuje. Poslanci vládnej koalície vedeli, čo majú robiť.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #gastrolístky