Deti smradľavé, deti voňavé

Náckovia už nestrašia iba cestujúcich vo vlakoch. Znepokojujú aj vládnu koalíciu. Tá sľubuje v Programovom vyhlásení vlády prehlbovať v spoločnosti súdržnosť a zastaviť nárast extrémizmu. Ako, to zatiaľ nevedno. Politici neponúkajú ani recept na zníženie treníc medzi rómskymi osadníkmi a okolitým obyvateľstvom. Pre náckov sú vodou na mlyn.

06.06.2016 15:00
debata (65)

Náckovia už nestrašia iba cestujúcich vo vlakoch. Znepokojujú aj vládnu koalíciu. Tá sľubuje v Programovom vyhlásení vlády prehlbovať v spoločnosti súdržnosť a zastaviť nárast extrémizmu. Ako, to zatiaľ nevedno. Politici neponúkajú ani recept na zníženie treníc medzi rómskymi osadníkmi a okolitým obyvateľstvom. Pre náckov sú vodou na mlyn.

Zo štyristotisíc občanov rómskeho pôvodu prevažná časť žije podobne ako väčšinové obyvateľstvo. Spomedzi Rómov pochádzajú oligarchovia, podnikatelia, remeselníci, robotníci, kňazi, inžinieri, právnici, lekári, sestričky, učitelia, hudobníci, spisovatelia, herci, novinári, športovci, kriminálnici, dobré mamy, starostliví otcovia i pyšní rodičia šikovných detí. Menšina nevzdelaných Rómov patrí k chudobe a žije v žalostnej biede. Napriek tomu „riešime“ neexistujúci rómsky (slovenský, maďarský či americký…) problém a nestaráme sa o obmedzenie chudoby.

V médiách sa často prezentuje represívna činnosť samosprávy miest a obcí: búrajú preplnené obytné domy, zničené davmi bedárov bez práce, peňazí a lepšej budúcnosti. Kam majú ísť bývať, sa nedozvieme. Prebytočných ľudí úrady odsunú na okraj lesa, kde niektorí v chatrčiach, predovšetkým deti, zamrznú či zhoria. Problém bývania to nerieši, lebo medzitým sa narodia ďalší, rovnako biedni a bezmocní. V iných krajinách pomáhajú chudobným sociálnymi bytmi, čo je u nás výnimočný jav. V Česku prispieva štát odkázaným ľuďom na nájomné bývanie v súkromných ubytovniach. Bývajú skromne, ale nestavajú si chatrče na cudzích pozemkoch.

U nás sú overené dva prístupy k chudobe. Slovenská televízia nedávno vysielala reportáž o obci Svinia na východnom Slovensku. V 90. rokoch minulého storočia navštívil obec kanadský antropológ a navrhol zmeniť otrasné životné podmienky v rómskej osade. Pripravil projekt začlenenia obyvateľov, s výstavbou infraštruktúry i bytov, s rozšírením vzdelávania a výchovy. Pozháňal sponzorov projektu. Vedenie obce sa chopilo príležitosti, ale voliči v komunálnych voľbách vymenili samosprávu. Nová starostka a miestni poslanci ihneď projekt zastavili.

Po pätnástich rokoch je situácia v obci ešte horšia. Obyvateľov osady o polovicu pribudlo, žijú v chatrčiach, bez vody, hygienických zariadení, roky s potkanmi a v špine. Vtedajšia starostka nič neľutuje, vraj načo by pomáhali „Cigánom“. Po rokoch domy v obci stratili na cene, kto môže, odtiaľ utečie, spolunažívanie s osadníkmi sa zhoršuje. Keď raz budú na Slovensku stavať pomník ľudskej hlúposti, miesto hľadať netreba.

V ďalšej obci, Spišský Hrhov, osvietený starosta a jeho spolupracovníci dávno pochopili, že chudobní Rómovia sa bez pomoci na nohy nepostavia. Starosta ich zamestnal v obecnom podniku, spoločne stavali domy, ktoré splácajú obci. Nik nedostal nič zadarmo, ale obec si majetok týždenne kontroluje. Podľa starostu spolunažívanie zmenila aj teplá voda v domoch, lebo deti v škole sa nedelia na čierne a biele, boli iba smradľavé a voňavé, ktoré sa neznášali. Starosta vraví, že keď pomôžeme im, pomôžeme všetkým, iba tak sa môže obec rozvíjať.

Za posledných vyše dvadsať rokov nechali vlády najchudobnejších takmer napospas osudu. Dnešná vládna koalícia v spolupráci so samosprávami by mala predložiť verejnosti čo najskôr program zlepšenia životných podmienok najchudobnejších s cieľmi, financiami, termínmi. Ak túto príležitosť premešká, extrémisti môžu opäť sledovať rast voličskej podpory. A o ústavnom práve na život či o ľudskej dôstojnosti môžu politici iba rečniť.

© Autorské práva vyhradené

65 debata chyba
Viac na túto tému: #Rómovia #chudoba #Nacisti