Schäuble pred niekoľkými dňami cestoval na neoficiálne rokovania do Londýna, aby presvedčil aspoň niekoľkých hlavných odporcov únie o výhodách ďalšej úzkej spolupráce. Bolo to prvýkrát, čo špičkový predstaviteľ Nemecka takýmto spôsobom intervenoval u Britov. Zúfalstvo v Berlíne je zrejme veľké.
Nikdy sa nestalo, že členský štát EÚ vypovedal vzájomné dohody o najdôležitejšom medzinárodnom mierovom projekte na starom kontinente po druhej svetovej vojne. Teda nik nevie predpovedať, aké prinesie dôsledky to, ak sa Briti rozhodnú opustiť úniu. Väčšina Európanov predpokladá, že by v takom prípade výlučne Briti na to doplatili predovšetkým rastúcou mierou nezamestnanosti a rýchlo sa oslabujúcou menou.
Iná interpretácia znie, že Briti budú v každom prípade hlasovať rozumne, a to preto, že bude treba dôkladne diskutovať o výsledku referenda, aby spojená Európa vôbec mala šancu ďalej jestvovať. Žiaľ, to obzvlášť často počujeme z tábora tzv. pravicových populistov, najmä z radov Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorí radi privolávajú prirýchly koniec doterajších nadnárodných štruktúr. Majú pravdu v tom, že toho dnešná Európska únia prežila naozaj dosť. V posledných rokoch jedna kríza striedala druhú bez toho, aby najvyšší politickí predstavitelia dokázali nájsť presvedčivé, a tobôž trvalé riešenia. No pestovanie strachu, ako to robia populisti, vôbec nie je perspektívny postup.
Ako však pokračovať vo vzťahu k Veľkej Británii? Atmosféra v Berlíne by určite bola menej napätá, keby sa Merkelová práve nemusela osvedčovať naraz na viacerých frontoch. Veď referendum o Brexite je jasný znak toho, že sa dianie na okraji únie postupne osamostatní.
Európania nevedia zvládnuť svoje dlhoročné problémové dieťa Grécko, politická situácia v Španielsku je tiež dosť nestabilná a predovšetkým nevieme predpovedať ďalší vývoj vzťahov medzi Nemeckom a Tureckom. Okrem toho treba znova definovať obsah a najmä hranice spolupráce medzi Ruskom a Európskou úniou.
V takejto zhode udalostí zásadne nemožno zazlievať Britom, že sa uskutoční toto referendum. Spolupráca členských štátov EÚ je za týchto podmienok dosť háklivá a tým jednoducho neatraktívna. V podstate musíme byť vďační, že môžeme v týchto týždňoch sledovať intenzívnu debatu Britov o dnešnom význame EÚ. Veď sami by sme nikdy neviedli takú širokú výmenu názorov napriek tomu, že by nám pre množstvo nevyriešených kríz bola pomohla.
My sme teda ako zbabelci, ktorí sa prebudia až pri príležitosti britského referenda o zotrvaní v únii? To by bol nerozvážny záver. Jeden z najdôležitejších dôvodov pre uskutočnenie referenda je, že britská vláda sa bojí chybného vývoja prosperujúceho Londýna nielen ako prudko sa rozvíjajúcej ekonomickej metropoly. V tejto súvislosti pričasto zabúdame na zásady mieru a solidarity, na ktorých si dodnes zakladá Európska únia.
Preto ani v prípade, že Briti budú hlasovať za jednotnú Európu, sa nesmieme oddávať ilúzii, že EÚ zostane neobmedzeným modelom úspechu. To sa môže stať iba vtedy, ak nájdeme istotu ohľadom toho, čo nás spája. Veľká Británia, ktorá zotrvá v únii bez toho, že sa skončia ustavičné mrzuté diskusie o tom, akú má výrazne zvláštnu úlohu v spolupráci členských štátov, nebude vedieť konštruktívne prispievať k zdaru modernej Európy.