Vyše desať rokov sa v Česku hovorí o potrebe vzniku Národného kriminálneho úradu. V tejto súvislosti sa stretávali odborné pracovné skupiny policajtov, prokurátorov, sudcov, úradníkov, debatovali o tom aj politici. Výsledok sa nedostavil a na tému sa zabudlo.
Zrazu sa však minulý týždeň Policajné prezídium ČR vzchopilo a na prekvapenie expertov i laikov predstavilo novú organizačnú schému, ktorá počíta so vznikom Národnej centrály boja proti organizovanému zločinu. V jej rámci by malo dôjsť aj k zlúčeniu dvoch útvarov, ktoré dosiaľ optimálne nespolupracovali – protikorupčného a protimafiánskeho. Ten druhý vedie Robert Šlachta, najznámejší český policajt, ktorý si v minulosti trúfol na tajomníčku a milenku premiéra Petra Nečasa a vlani aj na olomouckého hajtmana Jiřího Rozbořila, hoci obom kauzám chýba súdna bodka.
Zámer nahneval nielen Šlachtu, ktorý sa rozhodol vyzliecť uniformu, ale aj najvyššieho štátneho zástupcu ČR (generálneho prokurátora) Pavla Zemana a ministra spravodlivosti Roberta Pelikána (ANO). Asi sa už nikdy nedozvieme, či za reorganizáciou stála politická objednávka, aby Šlachta pred voľbami neprekážal a nestrašil politikov, alebo horlivosť dôstojníkov, ktorým nedošlo, že ich partizánčina môže mať vážnu politickú dohru.
Isté je, že zatiaľ čo pri nástupe do funkcie chcel minister Chovanec vniesť do rezortu pokoj a peniaze, ktoré policajtom a hasičom chýbali, teraz, rok a pol pred parlamentnými voľbami, tróni nad rozbúrenými šíkmi. Zvlášť, keď žalobcovia tvrdia, že policajná reforma môže ohroziť spoluprácu orgánov činných v trestnom konaní a paralyzovať vyšetrovanie závažnej trestnej činnosti.
Dramatická je tiež politická línia príbehu. ANO potrebuje pred voľbami zaujať. Lenže čím a koho? Voliča mieni uberať pravici aj ľavici, takže sotva môže vsadiť na klasický program, z ktorého by sa dal odhadnúť príklon k nejakému čitateľnému politickému prúdu. Občania sa navyše pri voľbách rozhodujú najmä podľa stavu peňaženky (miezd, dôchodkov) a verejných služieb (zdravotníctvo, školstvo).
V týchto disciplínach vedie ČSSD premiéra Bohuslava Sobotku. Preto Babiš potreboval ukázať, aké sú tradičné strany (sociálnu demokraciu podporili v spore o políciu ľudovci, ale aj pravicové ODS a TOP 09, ktorým kedysi Šlachta zhodil vládu) nespoľahlivé, skorumpované a ako škodia jemu aj celej krajine. Už opäť sa hrá na starého poctivca a najvášnivejšieho bojovníka proti korupcii, hoci na chrbte ťahá niekoľkonásobný konflikt záujmov, eurodotáciami vystlané Bocianie hniezdo (farma patriacia striedavo jeho rodinným príslušníkom a Babišovmu Agrofertu), či zvýhodnené biopalivá, s ktorými Agrofert obchoduje.
Policajná reorganizácia sa stala predmetom schôdzok koalície, poslancov aj prezidenta Miloša Zemana, dostala sa aj na program Bezpečnostnej rady štátu. Od prvej chvíle pritom muselo byť všetkým jasné, že sa spor zbytočne stupňuje. Na páde rozhádanej vlády by nezarobila žiadna strana, to len Babiš a Chovanec si potrebovali zmerať svaly.
Ale za akú cenu? Veď žijeme vo vypätom období, keď potrebujeme dôveryhodnú políciu aj dôveryhodných politikov. Tí koniec koncov majú na políciu ako súčasť exekutívy vplyv. Zahrávať sa so stabilitou a pocitmi verejnosti iba pre prihrievanie si vlastnej polievočky je ukážka postkomunistickej nezrelosti. Na výsledku politickej hry podobnej preťahovaniu lanom nezáleží. Všetci tí, čo v nej chceli vyhrať, už vlastne prehrali.