Brexit nebol o ekonomike

Jedným zo zaujímavých poučení z britského referenda je fakt, že ľudia prestali počúvať tradičné argumenty. To, že „odchod poškodí HDP“, väčšinu nezaujímalo.

28.06.2016 09:00
debata (19)

Naopak, veľkú úlohu hral strach o stratu identity. Nielen John Cleese, známy scenárista a člen legendárnych Monty Python, si za posledné roky povzdychol, že „Londýn už nie je anglické mesto“. Mimochodom, Cleesova popularita je v Anglicku taká, že jeho pridanie sa na stranu brexitu mohlo dokonca tesný výsledok rozhodnúť.

Anglicko (nie Škótsko, Wales alebo Severné Írsko) je navyše prosto preplnené. Štvrte, ktoré boli ešte pred dvadsiatimi rokmi pokojné a tiché, sú ľudským mraveniskom. Zďaleka nie za všetku imigráciu môže EÚ. Ale to, že vláda pred vstupom východoeurópskych krajín sľubovala oveľa menšie čísla prisťahovalcov, než aká bola realita, sa v ľudovom povedomí stalo jedným z typických príkladov zrady politických elít. Pomsta prišla teraz.

Referendum malo totiž širší význam. Podobne, ako si labouristi nedávno zvolili na svoje čelo človeka, ktorý je „iný“, aj v referende občania hovorili aj to, že už nechcú politikov, ktorí dobre vyzerajú na CNN. Chcú niekoho, kto je domácky a ľudový. Takí boli lídri kampane za brexit Boris Johnson a Nigel Farage.

I keď – referendum bolo hlavne bojom jednej politickej kliky proti druhej. Britský denník The Guardian upozornil, že ho vyvolali ľudia so záujmom o ochranu tradičných daňových rajov Spojeného kráľovstva. Tým nevyhovuje čoraz väčšia regulácia Bruselom. To však na sociológii rozhodovania nič nemení.

Nad výsledkom nemožno jasať. Európska únia je veľmi dôležitý projekt, často zúfalo nepochopený vlastnými občanmi a veľmi nespravodlivo karikovaný. Európska komisia nie je zborom všemocných byrokratov, ktorí by mohli rozhodovať bez odobrenia národných vlád. A väčšina príbehov o regulácii zakrivenia banánov sú len mýty alebo veci vytrhnuté z kontextu. Únia je však už dlhší čas v komunikačnej krí­ze. Je to vina národných vlád. Ak tie vysielajú na špičkové bruselské posty osobnosti bez charizmy, niet sa čo čudovať, že EÚ nemá prívetivú tvár. Katastrofou bola „predvolebná kampaň“ na šéfa Európskej komisie, ktorá bola zbierkou bruselských fráz, a bežného občana z členskej krajiny, ak ju vôbec zaregistroval, mohla akurát tak iritovať.

Samozrejme, v nasledujúcich rokoch bude zaujímavé sledovať technické aspekty brexitu. Kontinentálni politici budú z hospodárskych dôvodov chcieť byť k Británii ústretoví. Ak by to však začalo vyzerať, že exit môže byť relatívne bezbolestný, môže to vyvolať ďalšie vlny referend. Navyše, Spojené kráľovstvo takmer určite opustí Škótsko, ktoré v EÚ rozhodne ostať chce. To môže vyvolať hry o nezávislosť či väčšiu samostatnosť iných európskych regiónov. Vylúčiť sa, samozrejme, nedá ani veľmi zdĺhavý brexit, ktorý by sa nakoniec podarilo zvrátiť ďalším referendom.

Medzitým hlavným poučením je, že v Británii prestali fungovať tradičné politické skratky. O migrácii nemožno hovoriť iba ako o zle alebo dobre. Niekedy prosto príliš veľa je… príliš veľa. Podobne darmo voličom vysvetľujete, že ich rozhodnutie bude mať pre nich abstraktný dopad na HDP, ak sa cítia ohrození z hľadiska svojich základných hodnôt. Vzbura voči „tradičným politikom“ má v rôznych krajinách rôzne podoby. V Británii sa pretavila do referenda, ktoré donedávna nikto viac-menej nebral vážne. A vďaka ktorému sa nakoniec na roky takmer zablokuje chod najväčšieho hospodárskeho zoskupenia sveta a ktoré zrejme povedie k rozpadu viac ako tristo rokov fungujúcej Veľkej Británie.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #Brexit