Nedostatočný priestor na ovplyvňovanie európskych záležitostí bol jedným z hlavných argumentov zdôrazňovaným počas referendovej kampane v Británii. Rozhodovacie postupy Európskej únie dobre chránené pred ľudovými tlakmi. Mnohé nepopulárne kroky týkajúce sa sociálnej politiky ap. sa vedome riadili prostredníctvom EÚ, aby sa obišli opozičné tlaky na národnej úrovni. Toto bol jeden z dôvodov, prečo únia stratila svoju legitimitu a akceptáciu najmä medzi chudobnejšími časťami obyvateľstva, ktoré sa stali obeťami neoliberálnych politík.
Deregulácia pracovnoprávnych vzťahov a ničenie sociálneho štátu vo Veľkej Británii boli hlavnými výsledkami doma vypestovaného thatcherizmu, pričom príspevok EÚ k znižovaniu sociálnych práv bol menší ako v iných krajinách EÚ. Britská pravica sa dokázala odkloniť od dedičstva thatcherizmu a vinu za nižšie mzdy a horšie pracovné podmienky nasmerovať na pracujúcich migrantov.
Protiimigračná karta sa ukázala hlavnou líniou kampane za brexit. Rezonovala najmä medzi menej kvalifikovanými pracujúcimi, ktorí chcú viac ochrany pred konkurenciou. Túžba po obnovení vyblednutej imperiálnej minulosti bola ďalším motívom kampane za brexit. Táto línia naznačovala, že Británia fungujúca vo vzťahu k EÚ len na báze voľného obchodu by na tom bola ekonomicky oveľa lepšie. Táto téma kampane rezonovala skôr v určitých segmentoch majetných vrstiev.
Túžba ľudových vrstiev po väčšej ochrane sa však brexitom nenaplní. Oveľa pravdepodobnejšie je, že frakcia presadzujúca voľný obchod a nesúca britskú imperiálnu zástavu presadí ešte radikálnejšiu dereguláciu. Brexit zrejme zredukuje úlohu londýnskeho finančného sektora na európskych finančných trhoch. Londýnska City si to veľmi dobre uvedomuje, a preto intenzívne vystupovala proti brexitu. Už v minulosti sa City špecializovala skôr na rizikové finančné operácie. Brexit pravdepodobne prehĺbi túto špecializáciu a posunie Spojené kráľovstvo ešte bližšie k finančným krízam. Už počas poslednej krízy sa stabilizácia britských bánk ukázala ako veľmi nákladná záležitosť.
Premiér David Cameron však nebol ten, kto otvoril možnosť dezintegrácie EÚ ako prvý, ale nemecký minister financií Wolfgang Schäuble pred rokom, keď postavil grécku vládu pred dve možnosti: odchod z eurozóny alebo prijatie mimoriadne tvrdých úsporných opatrení. Vláda Syrizy ustúpila tlaku a rozhodla sa pre úspory. Posledný úsporný balík vytlačil Atény na cestu ešte väčšej recesie a rastúcej chudoby. Grécka dlhová kríza sa nevyriešila a kríza rozvoja krajiny sa prehĺbila.
Rovnováha síl pri riešení rôznorodých kríz v EÚ sa brexitom zmení. Za uplynulé roky bola os Berlín – Londýn v EÚ čoraz dominantnejšia. Spoločnými menovateľmi tejto krízy boli voľný obchod, presadzovanie úsporných opatrení a úzke vzťahy s USA. Berlín nezasahoval do profinančných postojov Británie a Londýn zas nespochybňoval neomerkantilistický exportný prístup Nemecka.
Skupina, ktorá v rámci únie presadzovala skôr len voľný obchod, sa odchodom Británie z EÚ oslabí. Tým sa ešte viac skomplikuje presadenie kontroverznej transatlantickej dohody TTIP, ktorá by výrazne obmedzila regulačné možnosti národných vlád a ohrozila verejné služby. Proti TTIP sa vo viacerých krajinách EÚ viedli intenzívne kampane.
Je menej zrejmé, aké budú dôsledky brexitu na úsporné opatrenia, ktoré viedli k znižovaniu miezd, deregulácii pracovnoprávnych vzťahov a zhoršeniu verejných služieb v mnohých krajinách. Úsporné opatrenia boli kľúčovým dôvodom rýchlo klesajúcej legitimity EÚ najmä v okrajových štátoch eurozóny, ale aj vo Francúzsku. Nemožno vylúčiť, že Európska komisia a kľúčové krajiny eurozóny sa uchýlia k väčšej flexibilite pri uplatňovaní úsporných opatrení. Flexibilita však nebude stačiť.
Nevyhnutná bude i aktívna podpora hospodárskeho rozvoja na periférii. A to zatiaľ na stole nebolo. Ľavicové vlády tak zrejme budú z dlhodobého hľadiska stáť pred voľbou medzi eurozónou a skoncovaním s úspornými opatreniami.
Brexit sa hádam stane novým stimulom pre zástancov koncepcie založenej na jadre Európy (a jadre eurozóny) v kľúčových krajinách EÚ. Tí pôsobia ako ideové prúdy v niektorých kresťanskodemokratických stranách. Viaceré pravicové sily na periférii bude možno lákať myšlienka opustenia eurozóny. A to predovšetkým v prípade Talianska. Nečitateľné Hnutie piatich hviezd nedávno vyzvalo na referendum o eure. Talianska Liga Severu zas už nejaký čas vedie intenzívnu kampaň za opustenie eurozóny. Minimálne pre malé a stredné výrobné podniky v Taliansku by bolo opustenie eurozóny atraktívnou možnosťou. Taliansky priemysel ťažko trpel kvôli členstvu v eurozóne.
Liberálna myšlienka, že jednotný trh a jednotná mena poskytujú pevný základ pre integráciu, sa ukázala nesprávna. Liberálna utópia voľnotrhových síl a konkurencie ako hlavného regulačného mechanizmu uvoľnila odstredivé a sebazničujúce sily v EÚ.
V únii sa začal proces prinajmenšom čiastočnej dezintegrácie. Otázkou je, ako ďaleko zájde a akou cestou sa uberie. Časy neoliberálneho experimentovania sa skončili. Nastal teraz čas na strategické odpovede zdôrazňujúce demokratické a sociálne inkluzívne riešenia.>
Rozšírená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia.