Rozhodnutie britských voličov však potvrdilo dlhodobý trend na ostrovoch, ktoré ležia nielen geograficky medzi Európou a Amerikou. Vzhľadom na svoju polohu a tradície najúspešnejšej koloniálnej veľmoci sa Briti zväčša nikdy necítili ako stopercentní Európania, v porovnaní s nimi už storočia viac myslia za horizonty starého kontinentu. K procesom integrácie od prvopočiatku pristupovali so značnou dávkou skepsy.
Spočiatku úspešnú európsku integráciu pomaly pochovávajú ani nie tak jej odporcovia, ako skôr jej vlastní, tvorivosťou nehýriaci činitelia.
Problém nie je iba u nich. To, že sa počet členov Európskej únie zníži na 27 a počet obyvateľov na 450 miliónov, má hlbšie príčiny. Potvrdilo sa, že EÚ nie je takou ideálnou inštitúciou, za ktorú sa pasuje.
Jej lídri, pracovníci aparátu a propagátori sú čoraz viac odrezanejší od skutočného života, riešia vlastné starosti a nevnímajú posuny problémov a názorovej hladiny vnútri štátov. Voličom sa prihovárajú neraz nudnými frázami, a to prevažne výpočtom úspechov. Po kritickej, a najmä sebakritickej analýze ani stopy.
Slovo eurobyrokrat postupne v mnohých jazykoch nadobúda zvláštny nádych. Čia je to vina? Väčšina dospelého obyvateľstva ostáva počas volieb do Európskeho parlamentu doma alebo uteká na chalupy. Politikov v Bruseli a Štrasburgu málokto pozná, považuje ich za reprezentantov niečoho vzdialeného, cudzieho.
Európska integrácia si na počiatkoch získala stúpencov vďaka príťažlivým a užitočným myšlienkam. Zblížila národy, vytlačila na okraj staré spory a pomohla k slušnému hospodárskemu rozvoju. Ale pomaly ju pochovávajú ani nie tak jej odporcovia, ale vlastní činitelia, ktorí zväčša nehýria tvorivosťou. Ani reakcie po britskom referende nesvedčia o tom, že by pochopili, čo sa vlastne stalo.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa pri stretnutí s najzúrivejším propagátorom betrixu Nigelom Farageom v Európskom parlamente po výsledkoch referenda výstižne spýtal: „A vy tu čo ešte robíte?“ Skúsený luxemburský politik mal pravdu, ale keby jeho britský oponent mal duchaprítomnosť, odpovedal by rovnakou otázkou.
Profesionalitu politických lídrov a ich zoskupení najlepšie poznáme, keď porovnáme, v akom stave spoločnosti preberajú moc a v akom ju odovzdávajú. Slušný ekonomický rast únie sa premenil iba na milú spomienku. EÚ odbúrala bariéry vnútri seba, ale nevníma dostatočne trendy v hospodársky najdynamickejších štátoch Ázie.
Príkladne kultivovala demokratické inštitúcie, ktoré sa po čase začali vzďaľovať záujmom väčšiny občianstva. Medzi tradičnými rivalmi nastolila mier, ale jej členovia sa nevyhli vojnám s okolím.
Rastúci terorizmus sa rozširuje aj na našej pôde. Riešenie masovej migrácie sa jej vyšmyklo z rúk. Je logické, že na jej príčiny a priebeh máme rozličný názor, ale spôsob komunikácie, vzájomné podozrievanie a polarizácie postojov v Európe sú niečím, o čom sa zakladateľom integrácie ani nesnívalo.
Nečudujme sa tým občanov, ktorí sa viac obzerajú po atypických stranách, hnutiach a osobnostiach. Farage, ktorý dosiahol vrchol svojej životnej dráhy, získal v posledných eurovoľbách iba desatinu hlasov. A napriek tomu, aký je, že používa omnoho viac lží ako jeho súperi, pohol Britániou.
Pred Európou stojí nová šanca. Ak sa systémovo zásadne nezreformuje, nevymení unavené, pohodlné a lenivé elity, tak Britov vo výstupe z EÚ budú nasledovať iní. Zápas nie je ešte stratený, ale čakať na zmenu zhora by mohlo byť poslednou euroilúziou.