Komu zvoní umieračik?

Autorka článku Titulom docent a profesor zrejme zvoní umieračik (15. 7.) komentuje pripravovanú novelu zákona o vysokých školách. Z textu vyplýva, že cieľom navrhovaných zmien je umožniť odborníkom z praxe, aby prišli na vysoké školy a zaujali funkčné miesta. Tým majú zlepšiť úroveň slovenského vysokého školstva, prípadne stať sa aj garantmi študijných odborov.

02.08.2016 09:00
debata (10)

Po prečítaní článku mám pochybnosti o tom, či pán minister a jeho tím poradcov domysleli, aké dôsledky bude mať pripravovaná novela na kvalitu vysokých škôl. Už aj teraz na nich môžu pôsobiť vynikajúci odborníci z praxe ako hosťujúci profesori a mať špecializované prednášky zo svojho odboru a tým obohacovať študentov.

Hlavnú zodpovednosť za výchovu absolventov musí mať profesor, ktorý má širší rozhľad v danom odbore a je so študentmi v každodennom sty­ku.

Nemôžu však byť garantmi študijného odboru. To je v poriadku, pretože hlavnú zodpovednosť za výchovu absolventov musí mať profesor, ktorý má širší rozhľad v danom odbore a navyše je so študentmi v každodennom sty­ku.

Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť tvrdí, že na vysokých školách chýba stredná generácia (docentov a profesorov), ktorá by bola hnacím motorom zmien v systéme výučby.

Som presvedčený o tom, že stredná generácia chýba aj preto, že usilovať sa dosiahnuť takéto tituly odrádzajú nielen mizerné platy, ale v mnohých prípadoch i zlé podmienky na vedecko-výskumnú prácu.

Chýbajú napríklad kvalitné prístrojové vybavenia, financie na nákup potrebných materiálov, na druhej strane je tu prebujnená byrokracia. To znemožňuje talentovaným mladým ľudom dokázať sebe i svetu, že sú vo svojom odbore dobrí.

V posledných rokoch môže za zmenšený počet nových docentov a profesorov aj Akreditačná komisia SR, ktorá stanovila určité minimálne podmienky nevyhnutné na dosiahnutie týchto titulov. Tým znemožnila lacné udeľovanie týchto titulov. Za toto však nemožno komisiu haniť, ale naopak, treba ju pochváliť.

Chystaná novela zákona navrhuje, aby na vysokých školách neboli docenti a profesori, ale aby sa iba obsadzovali funkčné miesta docentov a profesorov a to na základe výberu, resp. schválenia vedeckou radou vysokej školy či fakulty.

Obávam sa, že sa takto nezodpovedne rozmnožia počty profesorov, veď každá vysoká škola či fakulta bude mať svoje kritériá. Uznávam argumentáciu, že odborníci z praxe nebudú chcieť kvôli platu prísť na školu na plný úväzok. Výsledkom bude teda ešte vyšší počet tzv. lietajúcich profesorov.

Renáta Králiková sa v článku v podstate dehonestujúco vyjadruje, že v súčasnosti na vysokých školách ako docenti a profesori pôsobia iba „akademici“, a nie praktici. Výnimku robí v prípade lekárov a umelcov – pravdepodobne preto, že sa s odborníkmi z týchto odborov stretáva.

Ľudia z ostatných odborov podľa nej si iba tak špekulujú a debatujú. Týmto až trestnoprávne zavádza verejnosť. Naozaj si myslí, že odborníci z technických a prírodných, ale aj humanitných vied nič prakticky zaujímavé nerobia?

K tejto problematike zaujal stanovisko aj sociálny antropológ Juraj Buzalka v článku Funkčná profesúra? (27. 7.). V podstate kritizuje lacné rozdávanie titulov docent a profesor, obáva sa však, že pri zavádzaní funkčných profesorov a docentov sa nájdu cesty, ako obchádzať pravidlá. S týmto názorom je možné iba súhlasiť.

Navrhuje, že by sa to dalo odstrániť tým, ak by úroveň funkčných miest bola garantovaná a financovaná centrálne. Neviem síce, čo myslí pod centrálnym garantovaním, ale ak by to mala byť nejaká ďalšia komisia ministerstva školstva, tak by to bolo ešte horšie, také slovenské „dostať sa z blata do kaluže“.

Najlepšie by bolo, aby sa tituly profesorov neudeľovali prezidentom republiky a keby tituly profesor a docent neboli prenosné na inú univerzitu, než je tá, ktorá ich udelila.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo školstva #profesor #vysoké školstvo #docent