Šancu si mladí zaslúžia

Napriek tomu, že naša ekonomika rastie a najmä západ Slovenska ohlasuje investície, mladí ľudia to nemajú ľahké. Kým zamestnávatelia poukazujú na nedostatočnú kvalifikáciu či prax, mladí nezriedka ukazujú prstom na zamestnancov v dôchodkovom veku. Medzi tieto dve generácie netreba vnášať nevraživosť, ale treba hľadať riešenia.

12.08.2016 09:00
debata (10)

Zákonník práce je v mnohých oblastiach pomerne striktný. Napríklad v tom, že dosiahnutím dôchodkového veku nevzniká automatická povinnosť odchodu zo zamestnania. To znamená, že kým sa dôchodca nerozhodne odísť do penzie, zamestnávateľ ho musí akceptovať.

Tak ako mladí čakajú na príležitosť, rovnako netrpezlivo čakajú zamestnávatelia na kvalitných uchádzačov o prácu.

To v praxi neznamená povinnosť odchodu zo zamestnania, ale skôr ponechanie na vôli a rozhodnutí zamestnávateľa. Ten by mal mať možnosť rozhodnúť sa, či vo svojich radoch ponechá penzistu s novou pracovnou zmluvou a na dobu určitú, alebo otvorí dvere mladej krvi, energii a inováciám.

Zamestnávateľ vie najlepšie posúdiť pracovné nasadenie, dosiahnuté výsledky a očakávania. Možno nakoniec bude naďalej spolupracovať so zamestnancom v dôchodkovom veku, alebo sa rozhodne pre pravý opak. V každom prípade bude mať rozviazané ruky, čím sa mladým črtá šanca získať zamestnanie a vitálnym dôchodcom zostáva možnosť, aby boli naďalej prínosom pre firmu alebo úrad.

Na evidovanie nezamestnanosti mladých ľudí sa používajú dve hlavné metodiky. Ani jedna však nehovorí v prospech mladých na Slovensku. Podľa Eurostatu sme v rámci Európskej únie na šiestej priečke v zamestnanosti mladých do 25 rokov. Takmer štvrtina z nich je bez práce.

Keď sa pozrieme na mladých do 29 rokov, musíme konštatovať, že ani tu sa nedá jasať. Obrovská skupina je bez roboty a má problém postaviť sa na vlastné nohy. Mladá generácia to u nás má ťažké a pri pohľade na starnúcu populáciu a rastúce nároky na vyplácanie dôchodkov v blízkej budúcnosti to ani zďaleka nie je príjemná predstava. Tak pre verejné financie, ako aj dôstojnú starobu a napokon vyhliadky mladých.

Napriek rôznym opatreniam a pilotným projektom treba reálne zvážiť možnosti, ako ďalej. Hrozbou každého pilotného projektu je návrat problému po jeho skončení. A v čase dynamických hospodárskych výkyvov, viac ako štvrťstoročie od prechodu na princípy trhovej ekonomiky, sa veľmi ťažko prognózuje príprava na povolanie, ktoré garantuje celoživotné pracovné istoty.

Tak ako mladí čakajú na príležitosť, rovnako netrpezlivo čakajú aj zamestnávatelia na kvalitných uchádzačov o prácu. S vedomosťami, so zručnosťami a s praxou. Na tento trend by sa mali pripravovať aj mladí ľudia.

Jedným z východísk je duálne vzdelávanie, ktoré netreba vnímať len ako prepájanie teórie s praxou v rámci školského a podnikového prostredia, ale ako spôsob využitia doterajších možností.

Napríklad formou dobrovoľníckej činnosti, ktorá počas štúdia dokladuje úprimný záujem o povolanie a garantuje získanie zručností. Duálne vzdelávanie netreba vnímať výlučne optikou praxe vo fabrikách, ale aj kontaktom s inými povolaniami.

Ak sa pozrieme na desaťtisíce študentov sociálnej práce a ich kontakty s detskými domovmi a sociálnymi zariadeniami, zistíme, že najviac ich potrebujú počas písania diplomovej práce. Takto by sme mohli „merať“ záujem naprieč rozličnými študijnými odbormi a s veľmi podobným výsledkom.

Ak jedným zo spôsobov, ako otvoriť dvere mladým do zamestnania, je úprava Zákonníka práce vo vzťahu k penzistom, potom ďalším je motivácia mladých k tomu, aby sa už počas štúdia pripravovali na realitu absolventského života. Oni zatiaľ nemajú zásluhy, ale šancu si zaslúžia. Najskôr pre prax a zručnosti a potom v zamestnaní.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #bývanie #dôchodky #mladí ľudia