Brecht sa pýta, či nie je jednoduchšie ľud rozpustiť a zvoliť si iný. Bola to trpká irónia. Namiesto hľadania odpovedí, prečo sa oficiálna politika rozchádza s verejnou mienkou, sa reagovalo obviňovaním hlúpeho ľudu.
Existujú stohy správ, analýz a dôkazov nezmyselnosti a amaterizmu krokov, ktoré viedli k destabilizácii situácie v Líbyi. Stačí sledovať prezidentskú kampaň v USA priamo v amerických médiách.
Keď sa človek pohybuje po rôznych miestach Slovenska a v rôznych prostrediach, musí nadobudnúť pocit, že tomu, čo sa prezentuje Západom a mienkotvornou časťou médií a think-tankov ako oficiálny výklad medzinárodnej politiky, vlastne takmer nik neverí.
Je nesmierne ťažké nájsť mimo profesionálov slova z hlavného mesta a študentov na webe niekoho, kto by si myslel, že invázia do Iraku bola správna a rozširovanie NATO na východ je rozumná taktika.
Ľudia jednoducho nevidia zmysel zahraničnej politiky Západu a nerozumejú, aký cieľ malo rozbombardovať Líbyu, destabilizovať Blízky východ a potom následne plakať, že sa do Európy tlačia milióny utečencov. Kým celé roky sa počet bojovníkov umiernej opozície v Sýrii blížil kapacite jedného autobusu, zrazu ich je dosť na plošné boje v Allepe.
Pritom vraj nemajú nič, ale vôbec nič spoločné s Islamským štátom. Kto vlastne neverí, že Krym zostane ruský prinajmenšom do ďalšej svetovej vojny a jediné, čo môžu Ukrajinci spraviť, je predať ho tak draho, ako sa dá, Rusku a Západu?
Ak by sme boli ironickí, tak to bude asi tým, že všetci od rána do večera čítajú identifikovaných 42 webov ruskej propagandy. Ak by sme však boli analytickí, tak sú dve možnosti. Buď je politika Západu správna, ale nevieme ju verejnosti vysvetliť, alebo správna nie je, a tým, že to nepriznávame, vytvárame podhubie pre všemožné konšpiračné teórie a podrývame legitimitu nášho systému.
Správa Johna Chilcota obvinila bývalého britského premiéra Tonyho Blaira a s ním nepriamo aj všetky spolupracujúce vlády z toho, že invázia do Iraku bola neodôvodnená a následné nepokoje vyústili v smrť najmenej 150-tisíc Iračanov a vyše milióna ľudí stratilo svoje domovy.
Existujú stohy správ, analýz a dôkazov nezmyselnosti a amaterizmu krokov, ktoré viedli k destabilizácii situácie v Líbyi. Stačí sledovať prezidentskú kampaň v USA priamo v amerických médiách a nie v predžutých výkladoch slovenských ozvien. Všetko sa prejde krátkou správou a ideme ďalej. Slová sa využívajú na znejasnenie a nie vyjasnenie. Oslobodíte mesto tým, že ho zničíte.
Ak nevieme vysvetliť svoju geopolitickú doktrínu a aký je širší strategický cieľ, ku ktorému smerujeme, tak nechávame interpretáciu na iných. Tým že im budeme nasadzovať oslie uši ruských agentov, oklameme tak akurát sami seba.
Druhá možnosť je, že žiadny cieľ nie je a celá zahraničná politika Západu je len sledom väčších a menších katastrof, kde sa amatéri hrajú na stratégov, a chaos je maximum, čo dokážu vytvoriť. Ak v tom bol nejaký plán, tak jednoducho ľuďom uniká. Ak v tom plán nebol a improvizácia sa nepodarila, treba si to priznať. Zatiaľ je stratégiou zahmlievať a nechať to vyhniť.
Termín propaganda v zmysle, ako ho poznáme dnes, sa používa od roku 1622, keď Vatikán ustanovil nový úrad Propagandy pre šírenie katolíckej viery v nekatolíckych krajinách. Pôvodne vlastne znamenal niečo pozitívne.
Presviedčanie iných o našej svätej pravde. Od tých dôb sa znamienko obrátilo. Čo tvrdíme my, je svätou pravdou a propaganda sú tí iní. Čo robia tí iní lepšie a prečo naša svätá pravda nenaráža na pochopenie ani doma?