Demokracia na ústupe

Ešte pred niekoľkými týždňami sa dohoda o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) brala ako politická priorita číslo jeden. Mala byť nespochybniteľnou zmluvou na oboch brehoch Atlantiku.

26.08.2016 17:00
debata (8)

Politické počasie sa však mení aj v tejto téme. A nie je to náhodná zmena. Najnovšie sa kandidáti na prezidenta USA Donald Trump a Hillary Clintonová výnimočne zhodli na tom, že už nestoja bezpodmienečne o realizáciu TTIP.

Jedným z vysvetlení ochladnutia elít k uzavretiu TTIP na oboch stranách Atlantiku je nová a politicky výbušná ochranárska nálada. Jej najbližším testom sú americké prezidentské voľby.

S menším oneskorením, ale v podobnom skeptickom duchu sa vyjadril expertný tím vicekancelára a šéfa nemeckých sociálnych demokratov Sigmara Gabriela. Aj podľa oficiálnej stránky SPD je podpísanie TTIP teraz „vylúčené“.

Kritici i nadšenci tejto dohody sa paradoxne zhodnú na hlavnom adresátovi a záujmoch, ktoré reprezentuje: posilnenie investorov na globálnom trhu. Kým trhoví fundamentalisti, nazývaní aj neoliberáli, stále veria, že sa rozširovaním ekonomickej integrácie zvýši prosperita väčšiny, realisti vidia veci ináč.

Základným výsledkom dominancie nadnárodných investorov voči politickej moci štátov je krízová nestabilita celosvetového hospodárstva v prepojení s rapídnym nárastom nerovností a politickej dezintegrácie medzi občanmi a krajinami.

Je to presný opak toho, čo sa začiatkom 90. rokov minulého storočia pokladalo za dôvod vzniku spoločnej meny euro. Dnes sme svedkami úpadku dôvery v politickú architektúru Európskej únie, ktorá po roku 1989 s rozširovaním zón voľného obchodu a pohybu osôb a kapitálu spájala politický projekt slobody a prosperity pre všetkých.

Ekonomická globalizácia bez limitov prináša zjavne politické dôsledky. Americké republikánske primárky, ale tiež brexit alebo rakúske prezidentské voľby, ktoré sa budú opakovať pred ešte dôležitejšími voľbami vo Francúzsku, majú spoločnú tému: hlas ekonomicky a politicky „zanedbaných“ občanov.

Trhový fundamentalizmus fungoval dobre, ale len pre povestné jedno percento obyvateľstva. Väčšina z neho za posledných 25 rokov veľa nemala. To, čo sa donedávna nebralo vážne, oslabovanie politických – kolektívnych práv väčšiny v prospech investorov, sa dnes už nedá vziať späť.

Po kríze v roku 2008 to boli práve občania, z ktorých daní sa socializovali privátne banky a zachraňoval finančný trh. Len minimum zostalo na sanovanie krízou postihnutých pracovných miest a škrtov vo verejných rozpočtoch.

Nemecký filozof Jürgen Habermas opísal túto situáciu v roku 2012 ako stav „fasádovej“, čiže už nefunkčnej demokracie. Dnes je tu aj migračná kríza. Podľa amerického ekonóma Josepha Stiglitza a jeho poslednej knižky z roku 2016 o (zlej) budúcnosti eura, práve ekonomická neistota ľudí práce v kombinácii s najnovšou vlnou migrácie vytvára politicky nebezpečnú výbušnú zmes.

Bezpochyby si každý človek v ohrození svojho života zaslúži našu ochranu. No ak sa jedným dychom humanitárna téma prepája s ekonomickými prínosmi masovej, nízkokvalifikovanej pracovnej sily, pletú sa hrušky s jablkami. Kľúčovou otázkou zastáva, v čí prospech a v čí neprospech sa tak deje.

Nárast ponuky pracovnej sily v čase jej klesajúceho dopytu na domácom trhu znamená pokles ceny práce. Ten je kritický práve pre krajiny na juhu eurozóny, kde zlý krízový manažment (politika šetrenia) viedol k nezamestnanosti každého druhého mladého človeka.

Aj v severských krajinách, exportných víťazov eurozóny s mierne klesajúcou nezamestnanosťou je obava z prílevu lacnej pracovnej sily politickým rizikom. Je známe, že väčšina tzv. modrých golierov z radov rakúskej sociálnej demokracie dnes hlasuje za krajne pravicovú Stranu slobodných (FPÖ) so silným antiimigračným akcentom. Táto premena sociálnodemokra­tických voličov na pravicovo konzervatívnych a extrémistických sa odohráva i v krajných tzv. jadra EÚ, v Nemecku, a najmä vo Francúzku.

V strednej a vo východnej Európe je situácia ešte komplikovanejšia. Iba v Maďarsku žijú štyri milióny ľudí s oficiálnym príjmom okolo 200 eur. Pri pomere 25 až 28 percent výšky priemernej mzdy a 70-percentnej produktivity práce v porovnaní s krajinami jadra eurozóny, sa cena prace smerom nadol už len ťažko dá znížiť.

Toto je smutná, ale účinná prevencia migračnej vlny v našom regióne. Na jej podstate nezmení veľa ani aktuálna debata o nedostatku vysokokvalifi­kovanej pracovnej sily v tom alebo inom rezorte.

Jedným z vysvetlení ochladnutia elít k uzavretiu TTIP na oboch stranách Atlantiku je nová a politicky výbušná „ochranárska“ nálada. Jej najbližším testom sú americké prezidentské voľby.

Práve vzhľadom na ich výsledky zostáva táto medzinárodná dohoda otvorenou otázkou, ale tiež súčasťou širšieho problému. Po porážke sovietskeho bloku sa súboj o obnovenie trhovo marginalizovanej demokracie už odohráva aj na inom, kapitalistickom ihrisku krajín Európskej únie.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #TTIP