Migračná vlna vyvolala doslova paniku aj v krajinách, ako je Slovensko, hoci nás sa takmer nedotkla. Zato vlna nezmyselných atentátov vyprovokovaných islamistickými extrémistami dala do rúk „argumenty“ pravicovým extrémistom v celej Európe.
Začala stúpať ich politická podpora, podmienená aj predchádzajúcou ekonomickou a hospodárskou krízou a nezvládnutím prívalu utečencov. Zrazu si všetci kompetentní uvedomili nedostatky vo vzdelávaní mladej generácie, ktorá akoby nedokázala reflektovať súčasnosť a poučiť sa z prežitých dejinných udalostí. To plne platí aj pre Slovensko. Postavilo to pred nás mimoriadne aktuálnu úlohu objektívne reflektovať zlomové udalosti minulého storočia tak, aby nehrozila ešte hlbšia strata historickej pamäti pre generácie nového tisícročia. Sme povinní poukazovať na reálne prežité dejiny aj z aspektu dokumentácie a prezentácie štátnych, vojenských a politických tradícií rezistencie a Slovenského národného povstania ako súčasti druhej svetovej vojny.
Nemožno zabudnúť, že antifašizmus ako kľúč k budúcnosti svojím pluralitným charakterom preklenul rozpory štátov spojeneckej koalície a zjednotil ich vo veľkom historickom, ale dočasnom kompromise, aby porazili nacizmus a fašizmus vo vojne, ktorá mala Hitlerovým pričinením zničiť štáty, národy, vytvoriť svet bez dejín a bez alternatív.
Mnohé západoeurópske krajiny po vojne pri obnovení parlamentnej demokracie rešpektovali historický kompromis antifašizmu. Význam odbojovej rezistencie a protifašistických povstaní uľahčoval prekonávanie politických kríz. Tento proces vyvrcholil Schumannovou deklaráciou z 9.¤mája 1950, ktorá položila základy Európskej únie. Okrem iného sa v nej písalo: „Svetový mier nemožno zachovať bez toho, aby sme nevyvinuli tvorivé úsilie, úmerné nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú.“
Akoby sme si po vyše 70 rokov od skončenia vojny nevážili najdlhšie mierové obdobie v stredoeurópskom priestore. Akoby nám 27 rokov demokracie stačilo a časť spoločnosti začína poškuľovať po „vodcoch“, ktorí nám ukážu cestu. Volanie po poriadku a potrestaní zlodejov, také identické s volaniami fašistov a nacistov v 20. a 30. rokoch minulého storočia, žiaľ, nachádza svojich poslucháčov. Hlavne mladí ľudia to berú ako revoltu voči súčasným politickým pomerom.
V totalitných diktatúrach sa z ich podporovateľov či stúpencov veľmi ľahko stali obete. Stačí si spomenúť na Hitlerove čistky v SA alebo Stalinove vo vedení boľševickej strany a v armáde. U nás režim po Februári 1948 násilne stotožnil antifašizmus s komunizmom, čím prekryl pluralitnú realitu odboja. Tým ju na desaťročia zdevalvoval vo vedomí spoločnosti, keďže sa snažil propagandisticky vytvoriť až duševné spojenie medzi Povstaním a pofebruárovou verziou ľavicovej diktatúry.
Po Novembri 1989 táto uzurpácia odkazu SNP umožnila pomerne razantný vstup neoľudáckych historických koncepcií na Slovensku. Následný vývoj však potvrdil, že ani jedna z týchto anomálií nenašla širokú podporu odbornej a ani laickej verejnosti. Umožnila však akési politické krytie pre nastupujúcich extrémistov. Príkladom je nezakryté používanie fašistického pozdravu Na stráž na úrade Banskobystrického samosprávneho kraja.
Máme jediné východisko. Napraviť anomálie v legislatíve, na ktoré historici dlhodobo upozorňujú, a zároveň plne rešpektovať platné zákony o popieraní holokaustu či o zákaze propagácie fašizmu a nacizmu. Politici, ktorí sa vyhlasujú za demokratov – a platí to aj o viacerých organizáciách financovaných štátom – nemôžu koketovať s režimom Slovenského štátu z rokov 1939 až 1945 a oslavne si pripomínať, čo aj na miestnej a okresnej úrovni, 14. marec 1939 či výročia osobností, ktoré sa podieľali na moci totalitných režimov. Koketéria s fašizmom sa nám raz môže nepekne vrátiť, aj keď dnes to môže vyzerať celkom nevinne.
Skutočná pluralitná skúsenosť antifašistického odboja a SNP, bez straníckej devalvácie, celkom iste natrvalo tvorí súčasť našich demokratických tradícií. Je našou úlohou, aby sa stali ešte výraznejšie trvalou súčasťou historického vedomia občanov SR. Tieto historické udalosti sa už zaradili do dlhej reťaze dejín a trvalú hodnotu historicky podstatného na nich už nezmení čas ani upresňujúce vedecké výskumy či vášnivé spory, diskusie a ostrá polarizácia názorov v spoločnosti. SNP je jednou z najvýznamnejších historických udalostí v dejinách Slovákov a Slovenska.