Proti Corbynovi sa nevzbúrili iba tzv. blairisti, no aj tí, ktorých za prívržencov Tonyho Blaira a jeho transformácie Labour na New Labour sotva možno pokladať. Kto aspoň trochu pozná britskú alebo americkú spoločnosť, vie, že ani Bernie Sanders by sa nemohol stať americkým prezidentom a pod vedením Corbyna nemôže Labour vyhrať najbližšie voľby do Dolnej snemovne. To vysvetľuje odpor establišmentu LP proti nemu.
Fenomén Corbyn a Sanders
Owen Jones v britskom denníku The Guardian nástojí, že oponenti odchádzajúceho predsedu LP vnútri strany by mali akceptovať fakt, že Corbyna i corbynizmus stvorili práve ich zlyhania. Rovnako ako zlyhania Demokratickej strany à la Bill Clinton v USA zrodili Sandersa, prehry Socialistickej strany Španielska stranu Podemos a napokon Syrizu do vlády pomohol inštalovať svojou politikou PASOK (Socialistická strana Grécka). V každom z uvedených príkladov sa dostali hore reprezentanti „ľavičiarstva" aspoň dovtedy – ako ukazuje skúsenosť Syrizy – kým ich okolnosti nezlomili.
Druhou udalosťou, ktorej vyvrcholenie sa odohralo 9. až 14. augusta tohto roka, bolo 12. svetové sociálne fórum v Montreale (WSF). Toto fórum vzniklo v roku 2001 ako opozícia proti Svetovému ekonomickému fóru, ktoré každoročne do švajčiarskeho Davosu zhromažďuje podnikateľskú a politickú elitu – predstaviteľov najväčších multinacionálnych korporácií a dominantných štátov.
Finančná a ekonomická kríza túto elitu vyprovokovala k tomu, že začala kradnúť WSF okruhy debát ako chudoba, nerovnosti, environmentálna degradácia a podobne, ale nulový pokrok v tomto smere protipól k Davosu živí a zrejme bude dlho živiť. Ako tradičné sociálno-demokratické strany, ktoré zlyhali pri riešení týchto a ostatných kľúčových otázok dneška a stvorili Corbyna, Sandersa atď. a budú ďalej produkovať ich nasledovníkov – „ľavičiarov".
Svetové sociálne fórum: nič nové?
Prvé sociálne fórum v brazílskom Porto Alegre pod heslom Iný svet je možný sformulovalo päť základných požiadaviek: anulovanie dlhu najchudobnejším štátom, reforma medzinárodných finančných inštitúcií, likvidácia daňových rajov, boj proti finančným špekuláciám a nové pravidlá pre medzinárodný obchod. Všetky tieto požiadavky sú, žiaľ, aktuálne rovnako dnes ako pred pätnástimi rokmi…
Hostiteľom WSF sa tohto roku, a to po prvý raz, stal bohatý Sever: Montreal. Federálna vláda Kanady, ako jeden z pôvodných spoluusporiadateľov, neposkytla žiaden grant, ako to robili vlády štátov, keď sa fóra konali v krajinách Juhu. Zostalo to na podpore regionálnej vlády v Quebecu, ktorá mala skrytý zámer pomôcť lokálnemu turizmu. Podľa nepotvrdených informácií 12. WSF finančne podporili i Rockefelerova nadácia, Fordova nadácia a pod.
Odhady očakávaných účastníkov stretnutia sa rôznili od 15– až po 50-tisíc. Do poslednej chvíle nebolo známe, koľkým federálna vláda odmietne udeliť krátkodobé víza, napríklad preto, že – ako sa nazdávala – mali zámer do Kanady emigrovať alebo pochádzali z Palestíny. Napokon požiadala, aby ju vyškrtli i zo zoznamu usporiadateľov. Dostalo sa jej totiž kritiky za to, že podporuje antižidovskú propagandu, ktorá mala dominovať na niektorých čiastkových podujatiach.
Varovne zdvihnutý prst
Už predtým sa organizátori fóra, ako im to prikazuje Charta princípov, od antisemitských výpadov dištancovali. Napokon jednou z ústredných zameraní debát v tomto roku bol i boj proti rasizmu a xenofóbii. Medzi princípy fóra však patrí aj to – a tento princíp ukázal svoje úzke miesta – že sa program WSF vytvára zdola na základe necenzurovaných návrhov jeho budúcich účastníkov.
„Antidavos" je pravidelným vrcholným debatným podujatím sociálnych hnutí, ako sú alter- a antiglobalisti, environmentalisti, predstavitelia odborov, ľavicoví intelektuáli a pozvaní politici, pokiaľ vystupujú sami za seba, a nie za svoje vlády alebo stranícke mašinérie. Preto nikoho neprekvapilo, že medzi ústredné tohtoročné témy zaradil migračnú krízu v Európe, práva utečencov a ich integráciu do spoločnosti, podporu vnútorne vysídlených osôb, ale i ekonomickú migráciu.
Tak ako na počiatku WSF jeho základom zostáva hľadanie alternatívnych riešení k neoliberálnemu kapitalizmu. Ešte aj britský týždenník Economist fandiaci voľnému trhu musel napríklad v roku 2009 pripustiť, že viaceré návrhy, ktoré vzišli z vtedajšieho fóra, napríklad ako reformovať finančný sektor, mali vzísť už skôr z radov americkej Demokratickej strany. Jeho titulok Milí kapitalisti, pripustite, že ste to urobili zle, neironizoval, ale skôr varovne dvíhal prst.