Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Desiatky belochov oslavujú za pomoc biednym v krajinách tretieho sveta, ktoré si Západ v minulosti podmanil. Vyvrcholilo to počas víkendu vyhlásením Matky Terezy za svätú Terezu z Kalkaty.

10.09.2016 12:00
debata (22)

Správy investigatívnych žurnalistov a najnovšie nestranná štúdia Ottawskej univerzity však vážne poškodili mýtus o jej altruizme, veľko­dušnosti a svätosti.

Ešte Ján Pavol II. znížil počet zázrakov, potrebných na svätosť, z troch na dva a termín beatifikácie z piatich na jeden rok po jej smrti. To „kvaltovanie“ však bolo zbytočné. Táto svätica je to posledné, čo Indovia potrebujú.

Bola vyhlásená za svätú, hoci sa priznala, že necíti Božiu prítomnosť. Pre spisovateľa rev. Martina je Matka Tereza typickým príkladom mnohých súčasných veriacich, ktorí tiež zápasia s pochybnosťami. Matka Tereza bola tiež známa hrdinka hnutia Pro Life, ktorá raz povedala: „Interrupcia je najväčšia súčasná hrozba mieru.“ Odmietala potrat, antikoncepciu a rozvod – pokiaľ nešlo o jej priateľov…

Od sestier svojho rádu vyžadovala, aby zomierajúcich pacientov krstili bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť. Viaceré bývalé sestry to opisujú takto: „Mali sme sa každého, komu hrozila blízka smrť, spýtať, či chce vstupenku do neba. Súhlasné prikývnutie sa považovalo za súhlas s krstom.“ Sestra potom vlhkou handričkou prešla po hlave chorého, ako by schladzovala jeho horúčku, no takto ho podľa katolíckych pravidiel platne pokrstila, nečujne vyslovujúc predpísané slová. Veľmi dôležité bolo absolútne utajenie, aby sa neroznieslo, že sestry krstia hinduistov a moslimov.

Glorifikovala utrpenie, namiesto toho, aby poskytla primerané ošetrenie dostupnými preparátmi. Vo svojich zariadeniach šetrila aj obyčajným aspirínom a jednorazové injekčné striekačky používala doslova až do zodratia.

Za najvážnejšiu výčitku Matke Tereze možno považovať jej názor, že utrpenie je cenný Boží dar. Takéto heslo sa v katolíckom katechizme nenachádza, no zato sú ich tam desiatky o božej láske a o tom, ako utrpenie vedie človeka k spáse. Súhlasiť s tým možno v zmysle porekadla, že všetko je od Pána Boha, iba teľa od kravy.

Vyčítali jej pochybné politické kontakty a podozrivé spravovanie enormných peňažných darov jej nadácii. Bola štedrá pri rozdávaní modlitieb, ale veľmi skúpa vo finančnej pomoci obyvateľstvu pri prírodných katastrofách.

Známy historik a ateista Christopher Hitchens, ktorý sa vo Vatikáne oficiálne zúčastnil začiatku vyšetrovania pápežskej komisie pre posúdenie vhodnosti Matky Terezy na štatút svätice, o nej napísal, že bola fanatickou fundamentalistkou a vo svojom prístupe k starostlivosti o chudobných klamárkou. „Nebola priateľkou chudobných, ale priateľkou chudoby,“ napísal. No chudoba nemôže byť nikdy pekná. Chudoba je vždy strašná.

V posledných týždňoch sa aj u nás veľa písalo o Tereze z Kalkaty, ale nik sa neopovážil zopakovať slová miestnej znalkyne pomerov Indky Krithiky Varagurovej, že Matka Tereza nebola svätá. Ba naopak, že bola typickou beloškou, ktorá svojou charitou bezcitne zraňovala postkoloniálny tretí svet a osobitne Indiu.

V čase jej smrti síce na celom svete existovalo 517 Spoločností misionárok lásky, ak tam však chudobný hľadal pomoc, nenašiel ju. Lekári nedodržiavali hygienické predpisy, nebolo liekov proti bolesti ani vyhovujúcej stravy, no nie pre nedostatok peňazí, v ktorých sa inštitúcia založená Matkou Terezou doslova kúpala. Pravou príčinou bol jej veľmi špecifický názor na utrpenie a smrť.

Spisovateľovi Hitchensovi raz povedala, že vidí niečo prekrásne na tom, keď sa chudoba a utrpenie pokorne prijmú ako nasledovanie Krista. Podobné vyjadrenia sú aj v katolíckom katechizme, ale kritici ich nazývajú perverznými. Keď sama ochorela, vyliečili ju v najdrahších nemocniciach.

Niektorí sociológovia nazvali činnosť Matky Terezy rasistickým kolonializmom. Narodila sa síce v Albánsku, ale tým, čím bola, sa stala v indickej Kalkate. Stala sa typickým obrazom bielej ženy v kolóniách, pracujúcej na záchrane ľudí tmavšej pleti pred jej vlastnými pokušeniami a pádmi. Celý život sa bratríčkovala s vykričanými diktátormi, ako bol Jean-Claude Duvalier z Haiti, od ktorého prijala v roku 1981 Rad čestnej légie, alebo albánsky Enver Hodža. Rada prijímala dary aj od britského tlačového magnáta Roberta Maxwella a amerického daňového podvodníka Charlesa Keatinga.

Nič z tohto, čo sa tu píše, nie je osobitne nové a vedelo sa to už v roku 2003, keď sa začala jej posmrtná púť za svätosťou a informovaný Hitchens a jemu podobní ihneď protestovali. Obraz Matky Terezy je pozostatkom zo starých čias bielej západnej vlády nad svetom. Jej glorifikácia uberá na duchovnosti Indie. Vyše miliarde Indov sa vnucuje názor, že je lepšie, keď im pomáhajú bieli. Keď ich učia, že násilná konverzia nie je nič zvláštne a fatalisticky sa prijíma fakt, že jedna z piatich indických laureátov Nobelovej ceny je žena, ktorá sa nemiestne miešala do ťažkého umierania chorých chudobných.

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba
Viac na túto tému: #Matka Tereza