Slovensko zvládlo toto podujatie skvele, drvivá väčšina účastníkov odchádzala spokojná a summit urobilo krajine i nášmu hlavnému mestu neoceniteľnú reklamu. Naozaj však máme byť prečo spokojní?
Ihneď po skončení piatkového stretnutia lídrov sa v médiách objavili komentáre, že vlastne o nič dôležité nešlo a že jeho skutočným poslaním bola iba hra na jednotu. To, že 27 krajín sa nie na všetkom dokonale zhodne, je však úplne prirodzené. Dokážu sa vari na všetkých dôležitých otázkach bez výhrad dohodnúť politické strany kdekoľvek v EÚ? Či dokonca ktorákoľvek rozvetvenejšia rodina v Európe? To sotva.
Nie, úspech summitu naozaj nespočíval v dosiahnutí dokonalej zhody pri všetkých témach. Jeho úspechom však nesporne bolo, že lídri diskutovali aj o „ťažkých“ otázkach a navrhli viacero spoločných riešení.
Únia totiž naozaj stojí pred výzvami, ktoré v jej histórii nemajú obdobu. Od skrotenia vysokej nezamestnanosti a pretrvávajúcej sociálnej nerovnosti cez znižovanie verejných dlhov až po zvládnutie migračnej krízy a ochranu Európanov pred ohavnými útokmi teroristov. Nehovoriac o vysporiadaní sa so smutným rozhodnutím Britov nepodieľať sa ďalej na spoločnom európskom projekte.
Bratislavský summit bol preto pre budúcnosť Európy mimoriadne dôležitý. Predstavitelia 27 štátov sa plavili po Dunaji na jednej lodi a hovorili o prioritách, ktorým sa v nasledujúcich mesiacoch a rokoch musíme venovať. A to rozhodne nie je málo.
Aj toľko rozdeľujúca migračná kríza ukazuje, že ak dokážeme robiť kompromisy a dohodneme sa na spoločnom postupe, Európe to prináša hmatateľné výsledky. Za posledné mesiace sa nám podarilo získať kontrolu nad neregulovanými tokmi migrácie i zastaviť otrasné tragédie v Stredozemnom a Egejskom mori. EÚ zároveň dokázala poskytnúť útočisko ľuďom, ktorým v ich vlasti hrozila smrť.
Napriek niektorým stále sporným bodom v tejto téme sa lídri dohodli na ďalšom posilňovaní vonkajších hraníc EÚ, vďaka čomu sa už nemôže opakovať situácia, keď Európu nekontrolovateľne zaplavili státisíce utečencov. Dohoda sa už čoskoro prejaví napríklad posilnením hliadok na preťaženej bulharsko-tureckej hranici.
Musíme ďalej pomáhať aj ťažko skúšaným krajinám za našimi hranicami. EÚ a jej členské štáty sú už dnes najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete a v našom vlastnom záujme v tom budeme pokračovať i naďalej.
Európski lídri sa dohodli aj na intenzívnejšej výmene informácií bezpečnostných zložiek pri potláčaní terorizmu či účinnejšej spolupráci v boji proti radikalizácii niektorých komunít v našich mestách. Ochrana obyvateľov Európy musí byť jednou z našich kľúčových priorít, ktorú nesmú oslabiť hádky a spory.
Nemenej dôležité bude aj úsilie o podporu krehkého rastu európskych ekonomík s dôrazom na solidaritu tých, ktorí pomoc najviac potrebujú. Či už ide o mladých, nezamestnaných, chudobných, zdravotne či inak znevýhodnených. EÚ sa ďalej nemôže pozerať ani na to, ako sa niektoré nadnárodné spoločnosti vyhýbajú plateniu daní, alebo ako náš oceliarsky priemysel upadá v konkurencii dumpingových cien ázijských spoločností.
Na všetky tieto i mnohé ďalšie otázky máme rozpracované podrobné riešenia. Hovoriť o nich stačiť nebude. Preto je nesmierne dôležité, aby sa svojho dielu zodpovednosti naplno chopila aj každá z krajín únie. Hoci sa na všetkých otázkach dokonale zhodnúť zrejme nedokážeme, pri väčšine výziev dosiahneme spolu nepochybne viac ako každý osve.
V stále viac globalizovanom svete sme totiž naozaj všetci na jednej lodi. Bratislavský summit pomohol prinajmenšom v tom, že po viacerých silných otrasoch nabrala táto loď opäť o čosi pevnejší kurz.