Sigmarova politická kariéra
Minulý pondelok na sneme SPD vo Wolsfburgu Sigmar Gabriel zachránil svoju nomináciu na kandidáta spolkového kancelára v budúcoročných nemeckých voľbách. Svoju ďalšiu politickú kariéru totiž postavil na tom, či presvedčí straníckych kolegov, že CETA je takou dohodou, ktorá určí pravidlá pre globalizáciu: „Dosiaľ globalizácia slúžila iba ekonomickým záujmom. Teraz konečne začíname brať do úvahy záujmy ľudí a radových občanov.“
Stranícky líder získal podporu u väčšiny delegátov napriek tomu, že ľavicové krídlo argumentovalo, že CETA, naopak, podkope práva zamestnancov, európske environmentálne štandardy a bude naďalej posilňovať moc nadnárodných korporácií.
Na tom, že súčasný vicekancelár Gabriel svoj ďalší politický osud podmienil presadením zmluvy, nič pozoruhodné nie je. Závažné je iné, čo agentúra Reuters uviedla v informácii o sneme SPD: „Rozhodnutie SPD dláždi cestu členským štátom EÚ, aby schválili CETA na budúci mesiac pred podpisom dohody medzi Bruselom a Otavou 27. októbra.“
Hlas ľudu, hlas do prázdna
Rokovania o CETA a TTIP prebiehali za zatvorenými dverami. Ani na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa o každom rokovacom kole podali obsažnejšie informácie a keby sa dokumenty nedávali pod zámku. Až TTIP leak, ktorý sa podaril organizácii Greenpeace o výsledkoch rokovaní po 12. kole, ukázal, že bruselskí vyjednávači v porovnaní s americkými ťahajú za kratší koniec, že kapitola o reguláciách môže skutočne znamenať pre úniu regulačný dumping, že mechanizmus o urovnávaní investičných sporov povedie k tomu, že nadnárodné korporácie budú diktovať vládam atď.
Zmluva CETA nebola donedávna v hľadáčiku európskej verejnosti. Možno preto, že Kanada je slabším vyjednávacím partnerom ako USA. Bola to však chyba. Zmluva s Kanadou sa totiž v Bruseli pokladá za predchodcu dohody s USA. Bruselskí vyjednávači, ktorí dotlačili kanadských ďalej, ako by sami chceli, v nej dosiahli to, čo by chceli mať i v TTIP.
Masové protesty proti CETA a TTIP neprebiehajú iba po tieto dni. Po roku je tu opäť „horúca“ jeseň odporu. Okrem niekoľko stotisíc demonštrantov v „starých“ členských štátoch, ktorí opakovane vyjadrili svoj nesúhlas s danou podobou obidvoch zmlúv, protesty usporiadali domáci i zahraniční aktivisti v Bratislave vo štvrtok a v piatok.
Nie je to náhoda. Chceli upozorniť na riziká zmlúv i ministrov hospodárstva EÚ, ktorí tu na neformálnej schôdzke rokovali o obidvoch pripravovaných dokumentoch. Medzi aktivistami nie sú len antiglobalisti, ale aj environmentalisti, ochrancovia ľudských práv, odborári, predstavitelia organizácií na ochranu záujmov spotrebiteľov alebo „iba“ tí, ktorým záleží na záchrane demokracie v Európe.
Istý európsky poslanec sa vyjadril, že ani oni, ani viac ako 3 a pol milióna signatárov iniciatívy STOP TTIP nevedia, proti čomu protestujú. Otázne je, ktorý takmer z 230 delegátov na sneme SPD prečítal viac ako 1 600-stranovú dohodu CETA, kto – okrem vyjednávačov a komisárky pre vnútorné záležitosti Cecilie Malströmovej – vie, čo je po 14. kole rokovaní v návrhu dohody TTIP.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová však trvá na tom, že rokovania budú pokračovať. Znamená to, že pokračovať budú. Nadarmo chce francúzsky štátny tajomník pre zahraničný obchod Matthias Fekl po dohode s prezidentom Françoisom Hollandom navrhnúť zastavenie rokovaní o zmluve s USA.
O seba sa dobre postarali
O záujmy korporácií v týchto dohodách je postarané od samého začiatku. Corporate Europe Observatory zmapoval, že Brusel rokoval s niekoľkými stovkami výrobných a obchodných firiem (88 % z celkového množstva subjektov). Pritom pokiaľ ide o rokovanie so záujmovými skupinami predstavujúcimi verejný záujem, tých bolo niekoľko desiatk (9 %).
Na lobing v prospech TTIP vznikli koalície záujmových zoskupení biznisu Business Alliance for TTIP, do ktorých patrí napríklad Eurochambers, Trans-Atlantic Business Council atď. Organizácia Business Europe si na 23. februára t. r. na pracovné raňajky pozvala obidvoch hlavných vyjednávačov Ignacia Garciu Bercera za EÚ i Daniela Mullaneyho za USA. AmCham EU a Business Alliance pre TTIP ich hostila 14. júla 2016. Či rovnako raňajkovali s predstaviteľmi ETUC (Európskej konfederácie odborových zväzov), agentúry neinformovali. Obidve zmluvy ilustrujú, v čom je existenčná kríza EÚ: v dominancii záujmov korporácií, v nezriadenej liberalizácii, ktorá má za následok preteky ku dnu, v ignorovaní záujmov „radových“ ľudí, v pokrivenej demokracii a v dominancii jedného štátu EÚ nad ostatnými členskými štátmi.