Všetky strany sľúbili blahobyt

Od piatka sú známe oficiálne výsledky volieb do Štátnej dumy Ruskej federácie, ktoré sa veľmi málo odlišujú od tých predbežných. Federálne zhromaždenie RF má dve komory: dolnú - Štátnu dumu a hornú - Radu Federácie. Jej 150 členovia sú vymenovanými zástupcami všetkých 85 regiónov. Štátna duma má 450 poslancov.

25.09.2016 22:00
debata (9)

V Rusku je zmiešaný volebný systém, ktorý kombinuje prvky pomerných i väčšinových volebných systémov. Vo voľbách do Štátnej dumy polovica hlasov pripadá na zoznam kandidátov politických strán, druhá kandidátom, ktorí sa môžu v jednomandátových volebných okruhoch zaregistrovať v mene konkrétnej strany alebo ako nezávislí nominnanti.

Podľa oficiálnych výsledkov Jednotné Rusko získalo 343 mandátov, Komunistická strana RF 42, Liberálnodemo­kratická strana 39 a strana Spravodlivé Rusko 23 poslancov.

Ekonomika mala podstatné miesto vo volebných programoch. Ekonomickú orientáciu najviac deklarovali všetky parlamentné strany (v zátvorke líder) Jednotné Rusko (Dmitrij Medvedev), Komunistická strana RF (Gennadij Zjuganov), Liberálnodemo­kratická strana Ruska (Vladimir Žirinovskij) a Spravodlivé Rusko (Sergej Mironov). Ekonomickú stránku svojich volebných programov zdôrazňovali aj opozičné strany – Jabloko (Grigorij Javlinskij), Strana Rastu (Boris Titov) najmä v oblasti malého a stredného podnikania a strana Parnas (Michail Kasianov).

Všetky programy vyjadrovali rozličnú mieru nespokojnosti so stavom hospodárstva. Mali dva spoločné body: zvýšenie váhy ekonomiky vo svetovej politike a raste blahobytu občanov. Väčšina strán deklaruje potrebu boja proti korupcii, Jednotné Rusko dokonca celkový boj s korupciou.

Spravodlivé Rusko si myslí, že ekonomika musí byť spravodlivá, štát by mal efektívne napĺňať svoje sociálne záväzky. Spravodlivé Rusko hodlá odstrániť rovnú daň a zaviesť progresívne zdanenie príjmov fyzických osôb, ale aj zrušiť to, že štát vracia daň z pridanej hodnoty ropným spoločnostiam. Chce tiež obnoviť monopolné postavenie štátu v oblasti výroby liehovín.

Liberálnodemo­kratická strana má vo svojom programe návrat nielen liehového monopolu, ale aj monopolu štátu na výrobu cukru a tabaku. Ako by to konkrétne urobila, už nepíše. Len vyhlásila, že znárodní ťažký priemysel. To však nemá nič spoločné s liberálnou politikou ani s demokraciou. Významný ruský politik Viktor Černomyrdin kedysi povedal: „Nech by sme akúkoľvek spoločenskú organizáciu zakladali, vždy by z toho vzišla Komunistická strana Sovietskeho zväzu.“ To platí aj pre Žirinovského stranu.

Súčasná Komunistická strana RF by znárodnila všetky prírodné suroviny. Porušila by tým ústavné právo na súkromný majetok. Ak by zakázala výrobu, bolo by to to isté. V tomto sa politická scéna v Ruskej federácii neodlišuje od iných krajín strednej a východnej Európy. Pred voľbami sa vyhlasuje všeličo. Nehovorí sa, ako to politické strany uskutočnia. Vo väčšine prípadov to však neurobia.

Presne opačný pohľad na vlastníctvo mala pred voľbami strana Jabloko. Treba privatizovať. Jednotné Rusko súhlasí. Privatizovať netreba všetko, ale len kde-tu a majetok dať kadekomu. K obnove vidieka sa hlási komunistická strana, Jednotné Rusko aj Strana Rastu.

Surovinová závislosť krajiny trápi Jednotné Rusko, komunistickú stranu a Jabloko. Ruská ekonomika má byť založená na spracovateľskom priemysle (Liberálnodemo­kratická strana), priemysle založenom na vedeckých poznatkoch (Jabloko), na nových bodoch rastu (Strana Rastu) a na podnikateľskej iniciatívne (Parnas).

Všetky strany chcú bojovať s infláciou, ktorá je podľa „liberálnych demokratov“ zapríčinená dovozom tovarov. Medvedev, premiér a líder zoznamu kandidátov Jedného Ruska, priznal, že náhrada dovážaných výrobkov, na ktoré boli uvalené sankcie, padá na plecia spotrebiteľov, ktorí to musia zaplatiť. Vo volebnom programe Jednotného Ruska nie sú ukazovatele, ktoré chce strana dosiahnuť v ekonomike. Vo volebnom programe v roku 2011 deklarovala hospodársky rast v rozpätí od 5 do 6 percent. Strana chcela ekonomiku Ruska priviesť medzi päť najsilnejších ekonomík sveta. Nepodarilo sa to.

Výsledky volieb ovplyvnila pasivita voličov v Petrohrade a Moskve, kde sa na nich zúčastnila necelá pätina, respektíve necelá tretina voličov. Prečo vyhralo voľby Jednotné Rusko? Je to strana, ktorá je pri moci. Nemalú úlohu hrá aj to, že ide o stranu obľúbeného prezidenta Vladimira Putina. Heslá typu: „Krajina je v nebezpečenstve, preto volíme stranu Jednotné Rusko!“ neplatia. Vyhral program, ktorý pripomínal správu o dosiahnutých úspechoch.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Štátna duma