To si mnoho voličov hovorí o samotnej „rade starších“, ktorou by mal Senát Parlamentu ČR z princípu byť. Časť nespokojencov sú, samozrejme, frustrovaní závistlivci, ktorým prekážajú vysoké gáže zákonodarcov, a tak si na úspešných psov z politickej svorky ľahko hľadajú palicu. Ani nepotrebujú argument. Ako príklad slúži fakt, že susedné Slovensko si vystačí s jednokomorovým telesom. Odporcovia bikamerálneho systému, ktorých pohnútky môžu byť ušľachtilejšie, si často všímajú, že do Senátu nezriedka nastupuje kedysi usilovné „vyhorené palivo“ či persóny druhej alebo až tretej ligy.
Naposledy povedané perfektne potvrdili práve výsledky tohtoročného druhého kola volieb do Senátu. Záujem oň je čoraz nižší ako o prvé kolo. Tentoraz oprávnených voličov dorazilo už len málo nad 15 percent. To stojí za zamyslenie sa nielen tzv. politických elít. Sčasti môže ísť o vplyv pocitu devalvácie výnimočnosti volebných zápolení. Závažnejšie bude však zrejme to, že ľudia cítia previazanosť tradičných strán. A teda svoju bezmocnosť proti priekupníkom, čo sa nakoniec dokážu dohovoriť, hoci si pred kamerami vyhlasovali vendety.
Najprv tak, s ohľadom na dopyt politického trhu, vznikali maličké formácie na jedno kleptokratické použitie. Neskôr sa zrodilo ANO, opus magnum česko-slovenského miliardára Andreja Babiša, o ktorom najlepšie prehovorili kedysi narýchlo stiahnuté bilbordy s heslom Budeme menej kradnúť!
Sústredené nasadenie kôp peňazí a kúpených médií má solídnu výťažnosť. Úmyselne ideovo nezakotvené teleso, ktorého jediným oporným pilierom je vodcovský princíp, slušne uspelo vo voľbách do snemovne a krajských parlamentov. Jedine v hornej komore sa mu, okrem iného pre nedostatok kvalitných jednotlivcov, opakovane nedarí. Na čo extrémne pomstychtivý Babiš zareagoval mimoriadnym hlupáctvom – obratom vyhlásil, že Senát je zbytočná, drahá inštitúcia.
Minister financií zjavne veľa vie. Vlastne to isté, čo spomenutí kritici v piatej cenovej po piatich pivách. Nehľadiac na jeho ďalšie protidemokratické výroky o riadení štátu ako firme či parlamentnej „skupine tárajúcich“. Čím sa v lepšom prípade odvoláva na názory rakúskeho cisára Františka Jozefa I., v horšom na rakúskeho rodáka Adolfa Hitlera.
Toto by mala byť Jóbova zvesť pre štát, várku „k dobru“ získala najmä česká ľavica. Zatiaľ čo napríklad stredopraví ľudovci zase ožívajú, naľavo od nich nastalo nemalé posmutnenie. Najviac stratili komunisti s faktickým debaklom v krajoch a s nulou v Senáte. Predseda KSČM Vojtěch Filip dokonca tajne rokuje s vnútrostranícku opozíciou, radikálmi, ktorí sú znechutení jeho umierneným politikárčením.
A čo vládna sociálna demokracia? Jej úradnícky predák a predseda vládneho kabinetu Bohuslav Sobotka podľa všetkého odradil bezfarebným lavírovaním aj tichou podporou spolustraníkov v rade škaredých škandálov. ČSSD bude mať čoskoro zjazd, kde sa hádam čosi môže zmeniť, no pravdepodobnejšie jej zostane tichá modlitba. Modlitba za to, aby nemal pravdu Sobotkov rival, prezident Miloš Zeman, keď demagogicky vyhlásil, že toto zápolenie predznamenalo voľby v budúcom roku. V nich už totiž pôjde o vládu.